Opäť tu máme ďalšiu ukážku z nekonečného zoznamu sebevražedného správania Švédov – tentoraz zo strany poslankyne európskeho parlamentu za stredopravú (!) Liberálnu stranu Cecilie Wilkström, ktorá je znepokojená utopením niekoľkých Afričanov v Stredozemnom mori, ktorí sa pokúšali dostať do Európy. Všimnite si, ako je opäť spomenutý holokaust, ako paradigma požadujúca od Západniarov, aby sa zapojili do patologického altruizmu, prijali diverzitu a svoje vyvlasnenie.

V súvislosti s nedávnou katastrofou v Stredozemnom mori sa švédska poslankyňa Európskeho parlamentu Cecillia Wikström usiluje o presadenie celoeurópskej kampane pre „legálne a bezpečné cestovanie do Európy“ pre migrantov. Podľa nej členské štáty EÚ v súčasnosti nevyvíjajú dostatočné úsilie pre zabezpečenie bezpečného prechodu imigrantov, na čo budú budúce generácie nazerať podobne, ako na tolerovanie holokaustu.

Európska poslankyňa – ktorá je dlhodobým obhajcom bezpečnejšieho prechodu pre utečencov, ktorí hľadajú útočisko v Európe – sa objavila na titulkoch novín potom, čo sa pre švédsku televíznu stanicu SVT vyjadrila, že budúce generácie budú prirovnávať prístup vlád členských štátov EU k politike appeasmentu počas 2. svetovej vojny.

V rozhovore pre The Local stredo-pravá politička za Liberálnu stranu hovorí:

“Stojím si za tým, čo som povedala… Myslím si, že moje deti a vnúčatá sa budú pýtať, prečo sme viac nepomáhali ľuďom unikajúcim pred Islamským štátom alebo násilím v Eritreji či kdekoľvek inde, pričom sme vedeli, že zomierajú po tisícoch. (Naopak, tvoje deti a vnúčatá sa budú čudovať, ako si mohla byť tak naivná a morálne skrachovaná, že si dovolila, aby sa z nich stala menšina v oblasti, kde ich národ dominoval tisícky rokov., pozn. autora) Ľudia si budú klásť rovnakú otázku ako po vojne: „Prečo sme nič neurobili, ak sme si boli toho vedomí?”. My Švédi sme dovolili, aby naše železnice boli použité na transport Židov do nacistických koncentračných táborov.“

Od polovice minulého týždňa bolo zachránených približne 11 000 migrantov a súčasné trendy naznačujú, že minuloročný počet 170 000 migrantov v Taliansku bude v roku 2015 prekonaný.

Mnohí z migrantov cestujú do ďalších krajín vrátane Švédska, ktoré zo všetkých štátov EU prijíma najviac žiadateľov o azyl na jedného obyvateľa.

Pani poslankyni očividne nevadí skutočnosť, že drvivá väčšina Afričanov by milovala žiť v Európe a tým, že im pomôžeme v bezpečnom prechode zaistíme, že ich sem príde ešte viac. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti žije v Afrike vyše miliarda ľudí a na konci tohto storočia sa predpokladá, že ich bude 4,2 miliardy, bude mať Švédsko i zvyšok Európy plné ruky práce, obzvlášť ak si uvedomíme, že tu nie je nijaký predvídateľný koniec chudoby, útlaku a vojen, ktoré sú endemické pre tento kontinent.

Takýto spôsob uvažovania však nie je obmedzený len na jediného švédskeho politika alebo Afriku. Švédsko už v roku 2013 oznámilo, že príjme všetkých sýrskych utečencov kvôli prebiehajúcej občianskej vojne. Dokonca i v prípade ukončenia vojny bude týmto utečencom udelený permanentný pobyt vo Švédsku.

Čím to, že sú Švédi tak sebadeštruktívne veľkorysí a prijímajú politiku, ktorá z nich urobí menšinu v zemi, v ktorej sa usadili pred vyše 8000 rokmi? Nevadí im „obrovský deficit bývania“, nezamestnanosť 7,6%, štatistika znásilnení zo strany prisťahovalcov a celkové finančné bremeno (každý pracujúci Švéd v konečnom dôsledku prispieva svojim mesačným platom na imigrantov)?

Zatiaľ čo sa nedávno vo Švédsku uskutočnila prednáška zvolaná Stranou Švédov (ktorá presadzuje, aby občanmi Švédska boli iba ľudia, ktorí patria do západného genetického a kultúrneho dedičstva),mal som možnosť počuť niekoľko príbehov ilustrujúcich túto patológiu. Naivná a dôverčivá žena pozvala do svojho bytu skupinu cigánov, aby im poskytla jedlo a miesto na spanie. Za to jej zaplatili skupinovým znásilnením.

Ďalej som si všimol v uliciach množstvo cigánskych žobrákov, vrátane mužských žobrákov, čo mi prišlo celkom nezvyčajné, keďže muži sú zvyčajne menej príťažliví pre darcu. Ale vo Švédsku to očividne funguje. (Podľa mojich skúseností sú cigánskymi žobrákmi väčšinou podlízavé ženy nosiace malé dieťa).

Jeden môj korešpondent, ktorý nedávno odcestoval do Švédska, mi písal o tom, ako raz stretol skupinu mladých Švédov, ktorí zbierali príspevky pre Tanzánčanov. Keďže si všimol mnohých cigánov v tejto oblasti, poznamenal, „že čím viac ich človek bude živiť, tým viac ich sem príde a budú okupovať vašu krajinu“. Na to mu táto partia Švédov odpovedala: „Ale prečo? My ich tu chceme. Milujeme diverzitu.“ Neveriacky sa ich spýtal: „Vy tu naozaj chcete viac cigánov?”, na čo mu odpovedali : Áno, áno, my ich tu vítame. My Švédi milujeme diverzitu.“

Ako vidíte vo Švédsku sú dokonca profesionálni žobráci vítaní.

Švédi sa zdajú byť v tomto smere najhoršími v rámci belošských krajín, avšak podobné prístupy môžeme vidieť prakticky všade. Hispánsky študent vo svojom príspevku pre AmRen uvádza:

„Nerozumiem bielym. Neustále vidím bielych univerzitných študentov, ktorí radostne sledujú, ako mizne nielen ich národ, ale aj ich gény. Hovoria o tom, že by boli šťastní, ak by nemali deti, alebo ak by ich mali s nebielymi.

Keď sa pokúšam s mojimi bielymi spolužiakmi alebo kolegami diskutovať o rase, väčšina z nich je apatická alebo dokonca nepriateľská.“

Tu je video o americkej rodine, ktorá sa rozhodla mučiť svoje 2 biologické deti tým, že si adoptovala 8 Afričanov.

Tu sú 2 fotky z internetovej stránky venovanej zhromažďovaniu fotiek mladých belochov pomáhajúcim nebielym v Afrike a inde vo svete.

Nie je ťažké si domyslieť koľko vlastných detí asi budú mať títo mladí bieli tridsiatnici v budúcnosti, zatiaľ čo napomáhajú väčšej plodnosti nebielych. Môže mi niekto ukázať príklady nebielych, ktorí by sa správali rovnako z čisto altruistických dôvodov? Neviem o žiadnom. (Židia v diaspóre pomáhajúci čiernym sa nepočítajú, rovnako ani ich podpora nebielej imigrácie a multikulturalizmu na Západe). Prečo tak mnoho bielych, častokrát tých najlepších a najmúdrejších, má také potešenie z pomoci ľuďom, ktorí sú úplne odlišní?

Som si istý, že každý kto teraz číta môj text si spomenie na nejaké podobné prípady. Moja prednáška vo Švédsku mala za cieľ vysvetliť túto situáciu. Video, ktoré som tu teraz publikoval má názov „Psychologické mechanizmy západného vyvlastnenia“. Powerpointovú prezentáciu, ktorú vo videu dobre nevidieť, si môžete stiahnuť tu:

V mojej prednáške kladiem dôraz na individualizmus, ktorý považujem za jadro nášho problému. Na úvod som však začal diskutovať o dvoch mechanizmoch, ktoré sú častou témou na mojej stránke TOO – o tom, že súčasný systém masívne podporuje ambicióznych jedincov v tom, aby ničili svoj vlastný národ (a obzvlášť priťahuje sociopatov typu Billa a Hillary Clintonových, Tonyho Blaira, a pod.) a že súčasná dominancia morálnych a intelektuálnych ideí nepriateľskej elity vedie k tomu, že mnohí bieli akceptujú legitimitu ich vyvlastnenia.

Hlavná časť mojej prednášky sa zaoberá evolučnými koreňmi lovecko-zberačskej kultúry, ktorá je obzvlášť prominentná v severnej Európe. Je tu hneď niekoľko historických príkladov, ako napr. hnutie za ukončenie otroctva a obchodu s otrokmi, ktoré začalo v neskorom 18.storočí. Tieto hnutia vznikli dávno pred židovskými intelektuálnymi hnutiami, o ktorých píšem v mojej knihe „Kultúra kritiky“. Židovské hnutia tiež poskytli morálnu kritiku Západu, ktorá bola z veľkej časti úspešná i preto, že ladila s kultúrnymi tendenciami, ktoré neboli pre žiadnu inú oblasť tak typické ako pre Západ. V rukách týchto židovských intelektuálov, ktorí rozhodne neboli motivovaní altruizmom a empatiou, sa však tieto tendencie – typické pre Západniarov – stali zbraňou, ktorá vytvorila súčasné nešťastie, kedy je západná civilizácia a pokračujúca existencia západných ľudí vážne ohrozená.

Ďalej som tiež diskutoval i o týchto dôležitých mechanizmoch:

– o individualizme, ktorí vedie k tomu, že koherentné skupiny nie sú založené na príbuzenstve, ale na reputácii a akceptácii morálneho rámca skupiny,

– o direktívnej kortikálnej kontrole podvedomých mozgových mechanizmov, ako je napríklad etnocentrizmus, kontrole mediálneho a akademického diskurzu nepriateľskou elitou, ktorá nabáda bielych, aby potlačili svoje prirodzené kmeňové tendencie (Bieli sa vyznačujú nižšou hladinou etnocentrizmu ako ďalšie rasové skupiny, ale rozhodne im nechýba tribalizmus),

– o systéme postavenom na osobnej láske/empatii/starostlivosti, ktoré vo vyššom stupni vedú k relatívne bezohľadnej empatii a následne až k patologickému altruizmu.

Ide o ťažkú, intelektuálne náročnú oblasť, ale je dôležité, aby sme jej porozumeli. Ako som poznamenal i na konci: mojim cieľom je, aby si bieli boli vedomí svojich patologických altruistických tendencií a lepšie kontrolovali svoje pocity. Akákoľvek psychologická tendencia, ktorá vedie k sebadeštrukcii je v skutočnosti patológiou – vlastne možno povedať, že ide o ultimátnu patológiu.

Článok Dr. Kevina MacDonalda What’s wrong with the Swedes — and so many other Whites? vyšiel na stránkách The Occidental Observer dňa 25.04.2015

preklad: Aman, www.protiprudu.org