Slovenská ekonomika klesla za minulý rok o 5,2 percenta, čo na peniaze predstavuje stratu okolo 5 miliárd eur. Vlani nás záchrana pracovných miest stále jednu miliarda eur, v tomto roku na boj proti chorobe COVID počítame s dvoma miliardami eur, ktoré však nie sú kryté príjmami a tak si budeme musieť peniaze požičať. Ešteže sa majú dobre naše domácnosti, keď 70 percent z nich býva vo vlastnej nehnuteľnosti nezaťaženej úverom aj, keď sa v nich „tlačia“ tri generácie.

Kto si myslel, že počas koronakrízy je čoraz viac Slovákov chudobnejších sa poriadne mýli, pretože v bankách vraj majú viac ako 40 miliárd eur úspor, bez poznania či menšina občanov nemá väčšinu úspor a väčšina z nich len samé dlhy. O tom, že ekonomika sa u nás za posledné roky nevyvíja správnym smerom svedčí, že pokiaľ pred 10 rokmi sme v prepočte HDP na osobu boli tesne za Českom, dnes sme v rámci štátov V4 na poslednom mieste a navyše sme sa od priemeru únie vzdialili o viac ako 15 percent.

Takže keď sa pozrieme na naše obrovské výpadky v hospodárení s verejnými financiami, nebudú nám peniaze z fondu obnovy na zaplátanie všetkých dier stačiť, ak ich míňanie nebude spojené s bolestivými štrukturálnymi zmenami, ktoré sa dotknú všetkých účastníkov trhu.

Riziká sociálnej udržateľnosti

Vrcholoví európski politici a najvyšší predstavitelia členských štátov únie schválili v rámci fondu obnovy 750 miliárd eur, ktoré po roku 2027 bude treba splatiť. Právom sa teda očakáva, že terajšie vládna koalícia predloží Európskej komisie na schválenie len také projekty, ktorých realizácia bude vytvárať vyššiu pridanú hodnotu z ktorej sa požičané peniaze budú môcť splatiť.

My sa nemôžeme uspokojiť s konštatovaním, že väčšina štátov na svete je zadlžená až tak, že tieto svoje dlhy nikdy nesplatia. Potom nám hrozí riziko sociálnej udržateľnosti všetkých občanov, predovšetkým aj čoraz väčšieho počtu našich dôchodcov, ktorí na život na dlh neboli nikdy zvyknutí. Treba si totiž uvedomiť, že dlhy niekto kupuje a v prípade ich nesplácania môže uplatniť exekučné právo so všetkými dôsledkami. Alebo sa spoliehame, že za dlhy zo spomínaného fondu ručia spoločne všetky členské krajiny únie?

Pozrime sa ako dopadla ekonomika na druhej strane Atlantiku, keďže sa väčšina jej dlhov nachádza v sejfoch centrálnej banky krajiny, ktorá určite bude v najbližších rokoch najväčšou ekonomikou sveta? Treba totiž vedieť, že byť vlastníkom dlhov ako ich veriteľ, mu dáva obrovskú moc, ktorej sa nezbavíme aj keby sme chceli z EÚ vystúpiť všeľudovým referendom. Ale kto potom splatí dlhy za odchádzajúcich, sa radšej nepýtajme. Najhoršie je požičať si peniaze na predvolebné sľuby budúcich vládnych koaličných politikov, ktorými aj podľa našich skúsenosti zvyšujú rozpočtové deficity.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.