Priateľstvo a životné skúsenosti sú nespochybniteľné hodnoty ľudského života. Podnet na napísanie tejto úvahy mi dal môj dlhoročný priateľ a exprezident SR, Rudolf Schuster. Za čias jeho „prezidentovania“ ma požiadal o zorganizovanie konzília lekárov, ktorá sa potom aj starala o zdravotný stav pána prezidenta a poveril ma vedením tohto konzília.

Aj v tejto „kovidovej“ dobe si občas zatelefonujeme a vymeníme si svoje názory na život a aj na niektoré aktuálne situácie.

Nedávno, pri takom dlhšom telefonickom rozhovore mi na vlastnom životnom príbehu ukázal, a aj zdôraznil závažný fakt a síce, že na najvyššie životné piedestály – posty, majú byť nominovaní len ľudia, ktorí svojimi schopnosťami, talentom, vedomosťami sa postupne vypracovali cez mnohé pracovné medzistupne, kde svojou prácou dokázali opodstatnenosť svojej nominácie.

1. Schuster začal ako projektant, potom vo VSŽ Košice ako referent, neskôr vedúci sekretariátu, podpredseda NV, predseda KNV, primátor Košíc…až po prezidenta Slovenskej republiky. A treba povedať, že svoju funkciu nezneužíval. Napríklad cesty Košice-Bratislava a naopak, či lietadlom alebo autom, si hradil sám, účty má doteraz odložené.

To isté ale platí pre všetky profesie, nielen politické, ale akékoľvek spoločenské a samozrejme i medicínske.

V tejto súvislosti si dovolím krátko zrekapitulovať aj môj postup, či medicínsky, alebo medicínsko-pedagogický. Najskôr ako radový lekár, radový chirurg, neskôr vedúci oddelenia, a až po ďalších postupne získaných pedagogických hodnostiach (originálnych, neopísaných) – CSc.-kandidát vied a docentúre z oblasti kardiochirurgie, som sa stal prednostom Kardiochirurgickej kliniky. To trvalo roky! Aj napriek „polenám“, ktoré mi moji predstavení kládli do mojej medicínskej cesty. Takže nespadlo to „z neba“.

Boli to roky tvrdej práce, nepoznania pracovného časového limitu, obetovania sa pre vec. Samozrejme, prišli aj výsledky. Zo slovenského podpriemeru (z pohľadu výsledkov) sa naše pracovisko v priebehu krátkych troch rokov „vyšplhalo“ na špičkovú európsku úroveň!

Dnešná skutočnosť?

Žiaľ, možnosť získania titulov, funkcií, aj najvyšších (aj politických) bez potrebných postupných krokov, a vynechaním mnohých „medzičlánkov“, dôležitých z pohľadu získania životných, pracovných, vzťahových a aj psychologických skúseností, bez ktorých sa žiadny kolektív nedá hodnotne „kočírovať“, viesť. A je to jedno, či ide o profesiu medicínsku alebo akúkoľvek spoločenskú a nedajbože-politickú.

Z politicko-medicínskej oblasti spomeniem dva negatívne príklady. Jeden z čias premiéra V. Mečiara (ktorému však dodnes ďakujem a nielen ja, ale aj tisícky vyliečených pacientov za ochotu investovať a postaviť NÚSCH v Bratislave), ktorý z priemerného lekára z východnej časti republiky „spravil“ ministra zdravotníctva, ktorý na túto funkciu vôbec nemal. Podobne, ako sa stalo za premiéra I. Matoviča, už odvolaný exminister zdravotníctva M. Krajčí.

Evidentne čisto politické nominácie, bez spoločensko-medicínskych potrebných mnohoročných pracovných skúseností a rokov práce aj v medzistupňových postupných vedúcich funkciách.

Mne to pripomína, zoberiem sa na pomoc príklad zo športu-futbalu, akoby víťaz z 3. ligy nepostúpil najskôr do 2. ligovej súťaže, ale rovno do 1. ligy. Dosť absurdné…Ale žiaľ u nás v politickej oblasti možné…

Tak isto kritériá na účasť v parlamente. A nielen terajšieho. Myslím si, že na taký vysoký post, ako je byť členom v parlamente by nemala stačiť stranícka knižka a lojálnosť, ako je to vo väčšine prípadov, ale posúdenie, analýza mnohoročnej dlhodobej pracovnej činnosti, čo pozitívneho v živote konkrétne spravil, dokázal. Ale nie na papieri…

Ani ja som svoju chirurgickú „púť“ nezačal operáciami srdca alebo srdcovými transplantáciami, ale najskôr na všeobecnej chirurgií „abecedným“ slepým črevom, potom to bol žlčník, žalúdok, cievne operácie atď. A nezačal som ako lekár-chirurg hneď operovať, najskôr to boli asistencie…

Dnes, najmä v politike, obrazne povedané, mnohí „neasistovali“, alebo mali iba málo „asistencií“, ale hneď „operovali“ a „operujú“. Tomu zodpovedajú aj ich výsledky a prepadávanie Slovenska v pomyselnom Európskom rebríčku hodnôt. Prečo sme slovenskí občania zabudli na hodnotu životných skúseností?

Ale ruku na srdce slovenskí občania. Kto ich volil a volí?

Život neoklameš!

28.3.2021                                                          Prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc.,FICS

Realizátor 1.úspešnej transplantácie srdca na Slovensku

Nositeľ najvyššieho štátneho vyznamenania „Rad Ľ. Štúra 1.triedy“

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.