Po zlých skúsenostiach s finančnou krízou v roku 2008, po vypuknutí ktorej sa jej negatívne dôsledky na ekonomiku riešili  priškrcovaním aj peňažného kohútika, sa tentokrát menové autority všade na svete rozhodli opačne. Zo všetkých strán prúdia do ekonomiky kvantá lacných peňazí s cieľom obnoviť čo najskôr koronavírusom zasiahnutú ekonomiku. Na finančnom trhu je teraz peňazí nadbytok, otázkou naďalej ostáva, ako a do čoho ich efektívne investovať tak, aby sa z pridanej hodnoty dlhy postupne splácali. Jedným z predpokladov budú určite štrukturálne zmeny v domácej ekonomike, čo však môže spôsobiť sociálne napätie, na konci ktorého môžu byť predčasné voľby, čo je vždy spojené s politickou nestabilitou v krajine.

Centrálne banky budú naďalej presadzovať uvoľnenú menovú politiku, pod ktorou sa rozumejú nulové úrokové sadzby a tlačenie bezcenných papierov. S čím asi bude väčšina z nás súhlasiť, že pandémia raz odíde, ale zadlženie nám po nej ostáva, čoho dôsledkom sú rozvrátené verejné rozpočty v takmer vo všetkých krajinách sveta. Doteraz sme si to nevšímali keďže národné vlády „štedro“ podporovali udržanie pracovných miest. Čo sa však bude diať, keď okrem obrovských a nesplatitelných dlhov, sa nám čoraz častejšie bude ozývať zabudnutá inflácia, na ktorú budú centrálne banky reagovať vyššími úrokmi až vtedy, keď podľa vyjadrenia ich predstaviteľov bude prekračovať 2 percentné inflačné pásmo. Aká teda bude základná úroková sadzba, z ktorej sa budú odvíjať úrokové sadzby v komerčných bankách nebudeme špekulovať. Vieme, že sa zvýšia výnosy štátnych dlhopisov a tým sa predraží aj financovanie deficitných štátnych rozpočtov, ktoré aj tak zaplatia daňoví poplatníci.

Globálna reforma daní

Európska únia zaostáva za svetom vo finančných objemoch potrebných na obnovenie ekonomiky. Podľa všetkého sa nemôžeme porovnávať s najväčšou ekonomikou sveta, ktorá navyše ťaží aj z toho, že jej ekonomiku obhospodaruje svetová rezervná mena. Celkový objem 7 biliónov dolárov investovaných do americkej ekonomiky predstavuje až 30 percent jej HDP, čo sa nedá vôbec porovnať s asi 6 percentami európskeho HDP. Bude však zaujímavé sledovať odkiaľ, a za akú cenu si EÚ a USA na financovanie potrieb národných ekonomík peniaze nielen požičajú, ale aj z čoho ich budú splácať. Americký prezident Joe Biden to povedal jasné, zo zvýšenej korporatívnej daňovej sadzby 28 percent, ktorá doteraz bola 21%.

Európskych politikov prekvapil predstavou o zavedení minimálnej sadzby dane pre nadnárodné spoločnosti vo výške 21 percent, ktorá by sa týkala zdanenia známych amerických technologických firiem všade tam, kde podnikajú a nie ako doteraz tam, kde sadzba dane bola najnižšia. Doteraz sa európskym politikom nepodarilo s predchádzajúcou americkou administratívou dohodnúť ich zdanene a preto pokiaľ návrh prejde, bude to prínosom aj pre európske splácanie peňazí z fondu obnovy. V európskych krajinách vrátane Slovenska sa zatiaľ nehovorí o zvyšovaní daňových sadzieb z práce, ale len o zvyšovaní spotrebných a majetkových daní a tak si kladieme oprávnenú otázku: z akých zdrojov sa bude splácať náš dlh, ale aj dlhy ostatných členských krajín únie? Tie sú poniektoré z hľadiska zadlženosti na tom ešte horšie.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.