Občania Británie sa v lete v roku 2016 tesnou nadpolovičnou väčšinou hlasov rozhodli opustiť EÚ. Ku konečnej terajšej pobrexitovej dohode došlo až tesne pred Vianocami v roku 2020, s účinnosťou od 1. januára 2021. Pôvodne strašidelné scenáre o poklese HDP, nárastu nezamestnanosti, ako aj poklesu výmenného kurzu libry voči doláru sa napokon nenaplnili. Kombinácia brexitu ako aj pandémie sa určite podpísala pod zhoršenie ich stavu oproti stavu pred odchodom a či sa vôbec bude dať oddeliť pobrexitový ekonomický vývoj Británie od dosahov koronavírusovej pandémie, nevieme dnes posúdiť.
O tom, že aj bez „pandémie“ bude britský prepad HDP vyšší, sa zhodla väčšina ekonómov a preto si kladieme oprávnenú otázku, prečo tesná väčšina britských občanov sa rozhodla úniu opustiť. Z času na čas sa objaví informácia aj z iných členských krajín únie, že nie sú spokojné fungovaním administratívneho európskeho molochu predovšetkým vtedy, keď sa národnej ekonomike nedarí, pritom príčina je vraj členstvo v únii.
„Pandémia“ ako aj zriadenie fondu obnovy, okrem európskeho rozpočtu určite oslabili aj tieto ambície niektorých politických strán z viacerých dôvodov. Ich spoločným menovateľom sú totiž spoločne emitované európske dlhopisy, ktoré sa budú nielen spoločne investovať, ale po roku 2028 aj spoločne splácať. Nikto si však z terajších európskych politikov nepripúšťa problémy so splácaním, čo by mohol byť aj dôvod budúcej nestability v EÚ.
Veľkokluby scénu neopúšťajú
Čo je v politike a ekonomike na starom kontinente EÚ, je vo futbale UEFA. Najznámejšie európske futbalové kluby, ktorých mená poznajú priaznivci najmasovejšieho športu, prišli totiž s myšlienkou založenia „Superligy“. To by znamenalo opustiť Ligu majstrov ako najvyššiu klubovú pohárovú súťaž. Dôvodom sú peniaze, ktoré po terajšom diváckom výpadku, ako aj drahých a nie vždy vydarených nákupov hráčov z celého sveta, viac zadlžili klubové pokladnice.
Tiež nie sú spokojné ani s tým, že pre UEFA zarábajú najviac, ale peniaze sa rozdeľujú podľa vopred odsúhlaseného mechanizmu postupu v jednotlivých kolách súťaže. Kluby vraj mali dohodnutú zmluvu s bankou JP Morgan v objeme 3,5 miliardy eur, hneď po podpise o vzniku Superligy. O dopadoch na financovanie európskeho futbalu, oslabení národných líg zo štátov z ktorých veľkokluby pochádzajú, samozrejme nižších príjmov pre ostatné menšie národné kluby, sa nepochybuje. Ako to napokon dopadne sa nebude špekulovať, keďže UEFA v zákulisnom snažení našla ďalšie peniaze vo výške 6 miliárd eur a ďalší sa hlásia, čo výrazným spôsobom finančne posilní európske futbalové súťaže.
Podľa všetkého z pompézneho projektu nebude nič, keďže protestujú okrem funkcionárov UEFA už aj fanúšikovia športovci, v niektorých krajinách sa zapojili aj politici. V tejto súvislosti sa spomína na korupčné obvinenie bývalých vrcholových funkcionárov UEFA, čo tiež oslabilo pozíciu spomínanej strešnej organizácie európskeho futbalu.
Tak ako si pred rokom 2016 európski politici vôbec nevedeli predstaviť, že väčšina britských občanov sa v referende vyjadrí za odchod ich štátu z EÚ, tak ani väčšina futbalových fanúšikov, športovcov, trénerov a futbalových klubov si nevie predstaviť, že by v najznámejšej futbalovej klubovej súťaži neštartovali aj najbohatšie európske veľkokluby, čo ani v tomto prípade ale nemusí byť navždy.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm