Na hodinách ekonomiky sa doteraz učí, že keď je na finančnom trhu viac peňazí ako je množstvo vyrobených tovarov a ponúkaných služieb, zvyšujú sa ich ceny a tak dochádza k rastu inflácie, čo sa pre ekonómov pokladá za jeden zo štyroch makroekonomických ukazovateľov. Prečo doteraz inflácia nerastie, keď finančný trh je zaplavený nepredstaviteľnou masou lacných peňazí z útrob centrálnych bank nemusíme veľa špekulovať. Účastníci trhu totiž nevedia oceniť ich hodnotu a tak jediné čo nám tieto bezduché peniaze prinášajú, je rast cien nehnuteľností a akciových indexov, ktoré do výpočtu miery inflácie štatistické úrady nezapočítavajú. Keby ich započítavali boli by sme ešte viac vykazovali znehodnocovanie usporených peňazí v bankách a možno by sme viac prehodnotili doterajšiu investičnú stratégiu.
Inflácia predovšetkým vyhovuje dlžníkom, keďže ich dlhy sa tak reálne znižujú ale nevyhovuje sporiteľom, ktorým sa peniaze na účtoch viac znehodnocujú. Čo sa dnes v globálnej ekonomike deje keď zo všetkých strán sa nahlas hovorí o narastajúcej inflácie? Dôvodov je viac. A síce, vlády poskytujú na obnovenie pandémiou poškodenej ekonomiky stimulačné peniaze, ktoré v prípade americkej administratívy idú do biliónov US dolárov, ktorých vplyv presiahne hranice ich kontinentu. Treba počítať s narastajúcimi výnosmi štátnych dlhopisov, čo predraží požičiavanie peňazí národných vlád a teda aj zvýši ich zadlženosť.
Bitcoin nebude svetová rezervná mena
Na zvyšovanie inflácie vždy reaguje aj menová politika centrálnych bank zvyšovaním menových úrokov, ktoré ovplyvnia úroky v bankách na úvery a mali by aj na vklady. Ako to ovplyvní ceny nehnuteľností a akciových indexov nebudeme špekulovať, s čím ale treba počítať je rast dlhopisových výnosov z čoho budú mať radosť účastníci v druhom dôchodkovom pilieri.
Ďalším dôvodov zvyšovania inflácie je terajšie zvyšovanie cien surovín vo všetkých sektoroch ekonomiky, s následným dopadom na rast cien tovarov konečnej spotreby. Nikto nepočíta s inflačným šokom, ktorý by nastal vtedy keby inflácia prekročila 2 percentnú hranicu inflačného cieľa centrálnej banky. Nastali by problémy vo vzťahu svetových rezervných mien k cene bitcionov, ktorých hodnota sa dnes výrazne zvyšuje. Či by ale kryptomeny mohli prevziať niektoré funkcie svetových rezervných mien sa nerieši, ale ich prevod na bitciony by nás všetkých mohol zachrániť pred narastajúcou vyššou infláciou.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm