Kam až doviedlo svet darvinovské vedátorstvo a pokrokárstvo

Ani velebnosť veľkonočných sviatkov začiatkom apríla nezmiernila silnejúci odpor Európanov proti nastoľovaniu sanitárneho despotizmu. V mnohých mestách prebiehali demonštrácie nielen proti tzv. protipandemickým opatreniam, ale i zámerom mocenských kruhov zaočkovať proti koronavírusu celú populáciu. Znamenalo by to napichať do stámiliónov ľudských bytostí experimentálne prípravky, ktoré im pomocou technológie mRNA môžu prepisovať genetický kód. Charles Darwin sa pri tejto pohrome musí obracať v hrobe, lamentujú najmä Briti, ktorí si zo školských lavíc pamätajú prelomové vedecké dielo svojho rodáka nazvané O pôvode druhov prirodzeným výberom. Desí ich – a nielen ich – skutočnosť, že rok 2021 sa stáva medzníkom v existencii ľudskej rasy. V Londýne, Berlíne a v iných európskych mestách sa v týchto dňoch a týždňoch ozývajú rečnícke otázky adresované Charlesovi Darwinovi: Dokázal by v novembri 1859, keď publikoval svoje dielo, predvídať, že mocipáni začnú pomocou genetického inžinierstva v 21. storočí zamieňať prirodzený výber za neprirodzený?

Osem generácií

Takto formulovaná rozhorčenosť vychádza z predpokladu, že ikona britskej vedy, akou sa stal prírodovedec Charles Darwin už počas svojho života, by sa vehementne postavila proti nahradzovaniu prirodzeného výberu neprirodzeným. Bolo by jej jasné, že svojvoľné prepisovanie genetického kódu sa zrejme neobmedzí iba na ľudské plemeno. O tom, že bohorovné manipulovanie živočíšnymi a rastlinnými druhmi pomocou genetického inžinierstva rozvráti rovnováhu v prírode, by Darwin – keby dnes žil, sotva pochyboval. Nie je však isté, či by sa pokúsil tomu zabrániť.

Úvahy o ovplyvňovaní rovnováhy prírodných pomerov na planéte zamestnávali myseľ nedoštudovaného medika, doštudovaného anglikánskeho duchovného a geniálneho samouka v početných odvetviach prírodných vied Charlesa Darwina už od raného detstva. Nemohlo to byť inak. Bol príslušníkom mnohogeneračnej dynastie špičkových vedcov, mysliteľov a verejných činiteľov impéria, nad ktorým nezapadalo slnko.

Charles Darwin sa narodil 12. februára 1809 ako príslušník tretej generácie osvietencov a voľnomyšlienkarov. Tá vďačila za získavanie privilégií a vplyvu dlhodobým zámerom finančníckej plutokracie, ktorá v druhej polovici 18. storočia búrala architektúru tradičnej európskej kresťanskej civilizácie. Nerobila to vlastnými rukami, ale financovaním pretvárania sveta v časovom horizonte dvoch až troch storočí. Dnes už vieme, že má mať dve fázy. Prvú, na ktorej sa zviezol klan Darwinovcov, predstavovala industrializácia s mohutným rozvojom prírodných vied a techniky. Druhú, postindustriálnu fázu, charakterizuje demontáž kultúrno-spoločenských výdobytkov strednej triedy a nahrádzanie jej intelektuálnych kapacít informačnými technológiami zlievajúcimi sa do univerzálnej centrály. Wikipédia aktualizovala stránku venovanú dynastii Darwinovcov v polovici marca. Pokrýva časovú os siahajúcu do roku 1655, keď sa narodil William Darwin, starý otec starého otca Charlesa Darwina. Vyúsťuje do súčasnosti vymenovaním štyroch príslušníkov ôsmej generácie s povolaniami novinárka, herec, filozof a umelec, značne vzdialených od prírodných vied. Z desiatok nevymenovaných príbuzných sa však v ďalších desaťročiach môžu vyprofilovať osobnosti s charakterovými vlastnosťami, akými sa zaskveli ich predkovia spred troch storočí: schopnosťou a odvahou skúmať, uvažovať, odhaľovať a kráčať v prípade potreby proti hlavnému prúdu.

AUTOR: Patrik Sloboda