Zo západnej Európy už aj do stredoeurópskych zemepisných šírok preniká myšlienkový dogmatizmus, ktorému najľahšie podlieha mladá generácia.

Dobieha tak „náskok“ Západoeurópanov a keby protipandemický despotizmus vlani nevysadil občianske slobody a demokratické práva na neurčito, neprecitla by taká rozrušená ako teraz. Cíti, že stráca pôdu pod nohami a padá do priepasti, akou sa ukazuje byť skutočný obsah propagandistickej vízie z dielne Svetového ekonomického fóra (SEF) o veľkom postcovidovom vynulovaní. Reset totiž neznamená reštart, ale vynulovanie a vrátenie do továrenského nastavenia.

Panstvo odkrylo karty

Korporátna mediálna mašinéria na jeseň začala servírovať na YouTube upútavky na knihu zakladateľa a riaditeľa SEF Klausa Schwaba COVID-19: Veľký globálny reset. Nedokázali však nadchnúť desiatky miliónov Stredoeurópanov a už vonkoncom nie tých, ktorí si pred troma desaťročiami chceli „vyštrngať“ kľúčmi na námestiach urýchlenie zmeny režimu z úsporného socialistického na blahobytný trhovo-spotrebiteľský. Mimoriadne ich vyviedlo z miery jedno 90-sekundové video SEF z októbra 2020 pod titulom Osem predpovedí o podobe sveta v roku 2030.

Autori ho odvtedy aktualizovali a niektoré z prognóz preformulovali, pretože európsku verejnosť pohoršila najmä prvá z ôsmich. I tak ostala na YouTube pôvodná neprerobená verzia, ktorá znela: Nebudete nič vlastniť a budete šťastní.

Takto avizované zavlečenie krajín starého kontinentu proti vôli väčšiny občanov do novodobej obdoby kasárenského rovnostárstva naráža na krajnú averziu Stredoeurópanov. Priepastné rozdiely medzi kúpnou silou zárobkov v západnej a stredovýchodnej Európe vyvolávajú oprávnené obavy zo zbedačenia priestoru, ktorý patril pred pádom železnej opony do tábora socialistických krajín. Kým model „zdieľanej ekonomiky“ by pre Západoeurópanov predstavoval nútené uskromnenie, postsocialistických Stredoeurópanov by ožobráčil.

Je pochopiteľné, že bruselská eurokracia nedokáže „predať“ takýto autogenocídny výhľad do života v roku 2030 svojim poddaným s očakávaním, že si ho budú chcieť „kúpiť“. S vedomím, že na ochudobňovaní spolupracovať nebudú, odkláňa spôsob riadenia od systému pluralitnej demokracie. Euroúniová a národnoštátne garnitúry zavádzajú výnimočné či núdzové stavy, ktoré má každá vláda v rezerve pre vojnové situácie. Vrchnosť prestáva predstierať plnenie ústavou predpísaného poslania volenej reprezentácie a vykonávateľa vôle občanov. Sníma masku z tváre a nastoľuje tyraniu. Spočiatku ako-tak kultivovanú, no nezadržateľne tvrdnúcu. Bezohľadnosť útlaku vyvoláva občiansky odpor a jeho účastníci hľadajú alternatívne programové východiská. Stredoeurópske národy majú s národno-politickým odbojom dlhé a pestré skúsenosti. Môžu čerpať inšpirácie z období v 19. storočí, ktoré si ctia ako epochy národného obrodenia.

Duginovská protihra

Slovanské národy v strednej a východnej Európe majú výhodu, aká susedom s ugrofínskym a germánskym pôvodom v porovnateľnej miere chýba. Môžu oživiť slovanskú vzájomnosť a v jej rámci – ako i mimo neho, sa obzerať po podnetoch od spriaznených združení a organizácií v Rusku. Zhodou okolností tam silnie vplyv mysliteľov, osobností a skupinových iniciatív, ktoré pri všetkej názorovej rôznorodosti pomáhajú rodnej krajine odolávať ofenzíve dehumanizovaného Západu.

Jednu z takých zastupuje na domácej i zahraničnej pôde ideológ ruskej geopolitickej školy známej ako eurazianizmus Alexandr Gelievič Dugin. Tento prominentný intelektuál sa označuje za filozofa, politika a sociológa. Vo všetkých troch sférach je mimoriadne činorodý. Publikuje a verejne vystupuje, poskytuje rozhovory západným televíznym staniciam v plynulej angličtine a kostrbatej, ale zrozumiteľnej nemčine a – čo je pre Slovanov zo strednej a východnej Európy najdôležitejšie – je skvelým rečníkom. Ako univerzitný profesor rozpráva pokojným tónom, neprehĺta posledné slabiky a vyhýba sa novotvarom, alfanumerickým skratkám a neologizmom. Keď opustil kruh poradcov prezidenta Vladimira Putina, môže si dovoliť nepoužívať orwellovské zahmlievanie pojmov a nekľučkovať dvojzmyselnosťami diplomatického jazyka.

Analytici autoritatívneho amerického portálu Foreign Policy pred siedmimi rokmi označili profesora Dugina za jedného z najvplyvnejších globálnych mysliteľov v kategórii agitátorov. Má dva doktoráty (sociológia a politológia) a je kandidátom filozofických vied. Pred 18 rokmi založil Medzinárodné eurázijské hnutie, ktoré sa pokúša pôsobiť ako geopolitický vyzývateľ stratégov angloamerického expanzionizmu v postsovietskom priestore a v zónach jeho niek­dajšieho vplyvu….pokračovanie

AUTOR: Patrik Sloboda