Po zaslaní kľúčového dokumentu o budúcom smerovaní našej ekonomiky do Bruselu, uskutočnila agentúra Polis Slovakia prieskum medzi občanmi, čo vedia o Projekte plánu obnovy. Väčšina odpovedala, že takmer nič a asi pätina, že niečo o tom vedia. A pritom sa toľko o tom píše, alebo chýbajú už avizované vládne noviny ktoré budú zadarmo zastrčené v novinových schránkach?
Či to je zle, alebo dobre nešpekulujeme, ale pripomíname si, že do slovenskej ekonomiky príde len z tohto fondu viac ako 6 miliárd eur na obnovu pandémiou zasiahnutej ekonomiky, z ktorých väčšina sa bude až 30 rokov po roku 2026 splácať. Kto bude vedieť vypracovať projekt, ktorý ale pred realizáciou musí Európska komisia schváliť, si určite príde na „slušné“ peniaze bez korupcie, čo bude mať pod kontrolou novovytvorená funkcia európskeho generálneho prokurátora.
Aké konkrétne projekty nám budú napokon z nášho národného fondu obnovy schválené, sa dozvieme v druhej polovici roka. Koaličná vláda si uvedomuje, že už dnes sa musí pripraviť na zákonné vytvorenie podmienok budúceho splácania požičaných peňazí a preto potrebuje novelizovať ústavný zákona o rozpočtovej zodpovednosti z roku 2011. Tento stanovoval rozpočtové deficitné pásma k HDP a súbor opatrení, ktoré vláda musí do konkrétneho dátumu realizovať, kam patrila aj jej povinnosť, požiadať parlament o vyslovenie jej dôvery.
Očakávaná novelizácia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa má doplniť o výdavkové stropy čo znamená, že vláda nemôže minúť viac, ako určuje výdavkový strop a to aj v prípade, že príjmy z daní do štátneho rozpočtu by boli vyššie ako sa predpokladalo. Z dôvodu terajšej obrovskej zadlženosti sa predpokladá, že parlament ústavný zákon o dlhovej brzde príjme.
Ústavný zákon bez koaličnej zhody
Súčasťou zákona o rozpočtovej zodpovednosti však má byť nielen dlhová ale aj daňová brzda, v čom však nie je v koalícií zhoda. Pod daňovou brzdou treba rozumieť, že sa dane a odvody nebudú znižovať tak, ako sa nedávno počas pandémie o tom sväto svete tvrdilo, ale ani zvyšovať čo väčšinu z nás potešilo. Koaličná vláda si na záchranu pracovných miest požičala viac ako 2 miliardy eur, ktoré bude musieť vrátiť, čo môže len z vyšších daní tak, ako to schválil americký Kongres, ktorý financovanie amerického stimulu už podporil len za podmienky, že sa zároveň zvýši nielen korporatívna daň, ale aj daň od veľkých amerických digitálnych spoločností.
A tak namiesto nižších dani z práce a vyšších dani z majetku, sa čoraz viac začalo hovoriť o potrebe zvýšenia viacerých daní a odvodov. S tým však nesúhlasí jeden z koaličných partnerov, ktorý chýbajúce peniaze navrhuje získať z iných zdrojov, predovšetkým znižovať náklady na spravovanie vecí verejných. Či sa zrušia daňové výnimky, alebo sa znovu zavedenie daňová licencia, keďže väčšina jedno-osobových eseročiek dane neplatí, alebo sa zvýšia dane len v tých sektoroch ktoré si na pandémii „prilepšili“, niečo ako luxusná daň z predmetu podnikania, si musíme podľa budúceho vývoja vo verejných financiách ešte počkať. Zatiaľ to vyzerá na koaličnú nedohodu, čo obvykle býva začiatok koaličnej krízy, na konci ktorej sú predčasné parlamentné voľby.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm