Príspevky na záchranu zamestnanosti stáli slovenskú ekonomiku viac ako 2 miliardy eur, čoho dôsledkom je terajší deficit verejného dlhu viac ako 70 percent k HDP. Či nás uspokojí konštatovanie, že dlžoby tretej najväčšej ekonomiky v eurozóny sú raz také, nám nemôže byť ľahostajné, keďže sa vie, čo slovenských daňových poplatníkov stálo rovnako zadlžené Grécko a napokon, ako sa chceme doma vysporiadať s ročným deficitom verejných financií na úrovni 6 percent k HDP.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vláde naďalej doporučuje, aby v zachraňovaní pokračovala, keďže byť nezamestnaný predstavuje ďalšie náklady zamestnávateľa a výdavky z verejných financií. Sem patrí odstupné, podpora v nezamestnanosti, nižšie odvody do verejných rozpočtov, strata pracovných návykov a kvalifikácie a napokon aj možnosť odchodu nezamestnaného za prácou do zahraničia. O tom, že patríme v otázke dlhodobej udržateľnosti verejných financií skôr medzi najrizikovejšie, už „vyplašilo“ aj terajšieho ministra financií, ktorý v rámci pripravovaného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nesúhlasí so zavedením daňovej brzdy, ktorú presadzuje jeden z členov vlády, čo v konečnom dôsledku môže vyvolať aj opakovanú vládnu krízu.

Pred pandémiou presadzovali podnikateľské zväzy znižovanie daní ako aj odvodov, dnes budeme radi ak sa daňové a odvodové sadzby nebudú meniť. Treba sa najprv pozrieť, či nemáme v príjmových položkách vo verejných rozpočtoch rezervy v poskytnutých daňových výnimkách, v ich medzerách, v očakávaní, že americký prezident „donúti“ aby jeho najbohatšie digitálne spoločnosti platili dane všade tam, kde generujú zisky a teda aj do nášho štátneho rozpočtu a napokon, o koľko peňazí si „prilepšíme“ v nepreplácaní korupčných peňazí, o ktorých sa všade hovorí a takto by sme pokračovali.

Zisk centrálnej banky do rozpočtu

O tom, že centrálne banky raz prestanú s uvoľnenou menovou politikou sa počíta a cez narastajúcu infláciu budú stále vyššie objemy peňazí sťahovať do svojej súvahy. Emitované štátne dlhopisy budú stále drahšie a keď ich vlády nebudú vedieť splatiť, budú zvyšovať dane, predávať štátny majetok, znižovať náklady na spravovanie veci verejných, či zdaňovať dôchodky? Prečo sa do záchrany verejných financií nezapoja aj centrálne banky. Nie však požičiavaním lacných peňazí a znižovaním úrokov, ktoré zvyšovali akciové indexy a ceny nehnuteľností, ale priamo odvádzaním dividend zo zisku z ich predmetu podnikania do štátneho rozpočtu.

Ak to nedovoľuje zákon o centrálnych bankách, treba ho zmeniť, keďže ich menová politika sa podpísala pod terajšiu zadlženosť, z ktorej dnes nie je východisko a keď tak len na úkor životnej úrovni väčšiny účastníkov trhu. Skúsme sa teda nad týmto návrhom zamyslieť. V opačnom prípade náš čakajú len samé zlé správy a to ešte nevieme koľko epidemiologických vĺn a s tým súvisiacich lockdownom nás čaká. Na niektoré jeho sprievodné znaky ako práca z domu, obmedzenie kultúrnych, športových a sociálnych kontaktov, či bitcoinový ošiaľ sme si už zvykli.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.