Slovenska ekonomika vykázala za minulý rok pokles HDP o 5,2 percenta, čo predstavuje medziročnú stratu takmer 5 miliardy eur. Priemerný pokles EÚ bol 6,8 a eurozóny 6,2 percenta. Z krajín V4 malo najnižší pokles HDP Poľsko a síce 2,8, pritom len Írsko malo rast HDP o 3 percentá. Na HDP sa najviac podieľala spotreba domácnosti a síce 60 percentami, ktorú navyše podporovala vláda v rámci pomocných schém Prvá pomoc s jedným a tiež dvoma plusmi, sumou okolo jednej miliardy eur. Aký bude vývoj v ďalších rokoch závisí od schválených projektov zaplatených z fondu obnovy a očakávaných štrukturálnych zmien v našej ekonomike, čo bez ukončenia terajšej vládnej koaličnej kríze, nebude možné.
Koronakríza sa podpísala pod nárast deficitu verejného dlhu k HDP, ktorý pred krízou bol takmer 50 percent, dnes atakuje hranicu 80 percent a preto sa od vlády právom očakávajú opatrenia nielen na podporu rastu HDP ale aj na pokles spomínaného deficitu, s čím napokon súvisí aj zastavenie približovania sa našej ekonomiky k európskeho priemeru. Medzi vládne opatrenia patrí aj očakávaná daňovo-odvodová reforma, s účinnosťou od januára 2022.
Zníženie sadzby účastníkom nepomôžu
Dane a odvody sú príjmom do verejných rozpočtov a tak pri ich narastajúcom deficite znižovať daňové a odvodové sadzby bez zvyšovania HDP, môže zvýšiť zadlženosť slovenskej ekonomiky. Prvé diskusie okolo reforme daní predpokladali zníženie sadzby dane z príjmov fyzických a tiež právnických osôb a zároveň jej nárast u niektorých spotrebných daní a dane z majetku, bez vyčíslenia dopadu na príjmovú stránku štátneho rozpočtu, ktorý patrí do verejných rozpočtov.
Nižšia daňová sadzba by vraj mala zamestnancovi zvýšiť jeho čistý príjem, čím bude motivovaný lepšie pracovať a firme vyšší zisk, čím bude motivovaná viac podnikať a zamestnávať. Pozrime sa teda na osobitosti spomínaného návrhu. Odvod dane z príjmu fyzických osôb je z hľadiska stability výberu bez problémov, keďže do štátneho rozpočtu ho pravidelne odvádza zamestnávateľ. Na zvyšovanie čistého príjmu netreba meniť daňovú sadzbu, keďže ten závisí od výšky odvodov a nezdaniteľnej časti základu dane.
Každý pokles daňových príjmov fyzických osôb však znamená nižší objem podielových daní, ktoré sú ale najväčšou príjmovou položkou v rozpočte obcí a miest. Ich pokles znamená nahradiť ich inými peniazmi zo štátneho rozpočtu, alebo výrazne zvýšiť miestne dane a daň z nehnuteľnosti, ktorej publikované daňové sadzby vyvolali nespokojnosť občanov bez príjmov a samozrejme dôchodcov.
Pokiaľ ide o daň z príjmu právnických osôb tak vieme, že väčšina jednoosobových eseročiek neplatí žiadne dane, keďže ich dokáže optimalizovať. Čiastočným riešením boli v minulosti daňové licencie, ktorých výška závisela od obratu a od toho, či podnik bol platcom dane z pridanej hodnoty, ktorá bola zrušená v roku 2018. Dôvodom bol názor, prečo by stratová firma mala platiť daň, čo ale odporuje definícii podnikania ako činnosti za účelom dosahovania zisku.
O daňových rajoch a daňových únikoch sa netreba podrobne rozpisovať. Objem zaplatených daní právnických osôb závisí od jej základu, ktorý je upravovaný o celý rad plusových a mínusových položiek, ktorých obsah právnické firmy poznajú. A tak namiesto zmeny v daňovej sadzbe, ktorej výšku síce ovplyvňuje rozhodovanie zahraničného investora investovať na Slovensku, ktorej výška je u nás v rámci krajín V4 najvyššia, by podnikom viac pomohlo zníženie terajších vysokých odvodových sadzieb, zásadných zmien v stanovení minimálnej mzdy vrátane príplatkov, ktoré sú v rámci Vyšehradskej štvorky jedny z najvyšších, na ktoré poukazujú aj zahraniční investori.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm