Slovenska ekonomika vykázala za minulý rok pokles HDP o 5,2 percenta, čo predstavuje medziročnú stratu takmer 5 miliardy eur. Priemerný pokles EÚ bol 6,8 a eurozóny 6,2 percenta. Z krajín V4 malo najnižší pokles HDP Poľsko a síce 2,8, pritom len Írsko malo rast HDP o 3 percentá. Na HDP sa najviac podieľala spotreba domácnosti a síce 60 percentami, ktorú navyše podporovala vláda v rámci pomocných schém Prvá pomoc s jedným a tiež dvoma plusmi, sumou okolo jednej miliardy eur. Aký bude vývoj v ďalších rokoch závisí od schválených projektov zaplatených z fondu obnovy a očakávaných štrukturálnych zmien v našej ekonomike, čo bez ukončenia terajšej vládnej koaličnej kríze, nebude možné.

Koronakríza sa podpísala pod nárast deficitu verejného dlhu k HDP, ktorý pred krízou bol takmer 50 percent, dnes atakuje hranicu 80 percent a preto sa od vlády právom očakávajú opatrenia nielen na podporu rastu HDP ale aj na pokles spomínaného deficitu, s čím napokon súvisí aj zastavenie približovania sa našej ekonomiky k európskeho priemeru. Medzi vládne opatrenia patrí aj očakávaná daňovo-odvodová reforma, s účinnosťou od januára 2022.

Zníženie sadzby účastníkom nepomôžu

Dane a odvody sú príjmom do verejných rozpočtov a tak pri ich narastajúcom deficite znižovať daňové a odvodové sadzby bez zvyšovania HDP, môže zvýšiť zadlženosť slovenskej ekonomiky. Prvé diskusie okolo reforme daní predpokladali zníženie sadzby dane z príjmov fyzických a tiež právnických osôb a zároveň jej nárast u niektorých spotrebných daní a dane z majetku, bez vyčíslenia dopadu na príjmovú stránku štátneho rozpočtu, ktorý patrí do verejných rozpočtov.

Nižšia daňová sadzba by vraj mala zamestnancovi zvýšiť jeho čistý príjem, čím bude motivovaný lepšie pracovať a firme vyšší zisk, čím bude motivovaná viac podnikať a zamestnávať. Pozrime sa teda na osobitosti spomínaného návrhu. Odvod dane z príjmu fyzických osôb je z hľadiska stability výberu bez problémov, keďže do štátneho rozpočtu ho pravidelne odvádza zamestnávateľ. Na zvyšovanie čistého príjmu netreba meniť daňovú sadzbu, keďže ten závisí od výšky odvodov a nezdaniteľnej časti základu dane.

Každý pokles daňových príjmov fyzických osôb však znamená nižší objem podielových daní, ktoré sú ale najväčšou príjmovou položkou v rozpočte obcí a miest. Ich pokles znamená nahradiť ich inými peniazmi zo štátneho rozpočtu, alebo výrazne zvýšiť miestne dane a daň z nehnuteľnosti, ktorej publikované daňové sadzby vyvolali nespokojnosť občanov bez príjmov a samozrejme dôchodcov.

Pokiaľ ide o daň z príjmu právnických osôb tak vieme, že väčšina jednoosobových eseročiek neplatí žiadne dane, keďže ich dokáže optimalizovať. Čiastočným riešením boli v minulosti daňové licencie, ktorých výška závisela od obratu a od toho, či podnik bol platcom dane z pridanej hodnoty, ktorá bola zrušená v roku 2018. Dôvodom bol názor, prečo by stratová firma mala platiť daň, čo ale odporuje definícii podnikania ako činnosti za účelom dosahovania zisku.

O daňových rajoch a daňových únikoch sa netreba podrobne rozpisovať. Objem zaplatených daní právnických osôb závisí od jej základu, ktorý je upravovaný o celý rad plusových a mínusových položiek, ktorých obsah právnické firmy poznajú. A tak namiesto zmeny v daňovej sadzbe, ktorej výšku síce ovplyvňuje rozhodovanie zahraničného investora investovať na Slovensku, ktorej výška je u nás v rámci krajín V4 najvyššia, by podnikom viac pomohlo zníženie terajších vysokých odvodových sadzieb, zásadných zmien v stanovení minimálnej mzdy vrátane príplatkov, ktoré sú v rámci Vyšehradskej štvorky jedny z najvyšších, na ktoré poukazujú aj zahraniční investori.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.