Diktatúra v priamom prenose využíva právne vákuum, ktoré umožnilo súčasnej vláde na rozdiel od zahraničia nehorázne zaobchádzanie s občanmi. Časopis Právne listy uverejnil tento týždeň právny text sudkyne Okresného súdu v Bratislave JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, ktorý sme dali okomentovať bývalej zástupkyni vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Marici Pirošíkovej.
Sudkyňa JUDr. Dana Jalinková Dudzíková poukazuje na potrebu v súvislosti s medicínskymi výzvami mať možnosť otestovať právny charakter štátu v núdzovom stave. Ako spoločnosť v tejto situácii zisťujeme, že právny štát ani nemáme. Ako príklad toho, ako fungujú právne štáty, uvádza Francúzsko, kde Štátna rada ako najvyššia súdna inštancia správneho súdnictva za rok prejednala v naliehavom konaní 647 podaní jednotlivcov a asociácií.
Na základe ich posúdenia uložila naliehavé opatrenia, niekedy počas 48 hodín, na kontrolu, či obmedzenia na slobodách nariadené z dôvodu verejného zdravia boli opodstatnené. V 51 prípadoch nariadila zrušenie alebo zmenu opatrení nariadených vládou, vo viac ako 200 prípadoch došlo k vyriešeniu počas pojednávania. Štát totiž zmenil svoje sporné opatrenia ešte pred vynesením rozsudku. Sudca pripomenul alebo špecifikoval štátu jeho povinnosti v asi 130 prípadoch. Vysvetľuje, že veľmi často už samotné podanie žaloby stačilo na to, aby dotknuté autority zmenili rozhodnutie.
Autorka právneho textu znepokojene konštatuje, že u nás neexistuje účinný súdny prieskum zákonnosti protipandemických opatrení, v dôsledku ktorých dochádza k zásahom do práv a slobôd jednotlivca a skupín, ako to predpokladá tzv. Benátska komisia. Európska komisia pre demokraciu, známa ako Benátska komisia uvádza, že „nikdy však nesmie nechať výkonný orgán konať bez akýchkoľvek obmedzení a akejkoľvek kontroly.“
JUDr. Marica Pirošíková už mesiace pripomína vláde SR, že Benátska komisia v Predbežnej správe o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku krízy Covid-19 a jej vplyvu na demokraciu, právny štát a základné práva jednoznačne uvádza, že súdne preskúmanie núdzových opatrení je dôležitou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci vládnej moci.
Podľa čl. 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv je právo na spravodlivý proces a na účinné opravné prostriedky vymáhateľné aj počas núdzového stavu. Tí, ktorých sa núdzové opatrenia týkajú, musia mať možnosť napadnúť tieto opatrenia súdnou cestou. Súdne preskúmanie môžu podľa Benátskej komisie vykonávať občianske alebo správne vnútroštátne súdy, ako aj trestné súdy pri riešení porušenia núdzových opatrení, ktoré sa trestajú pokutami.
Pirošíková upozornila na stanovisko Úradu vlády SR k správnej žalobe na krajský súd, podanej advokátom Schmidtom, kvôli zákazu chodenia do prírody bez potvrdenia o negatívnom teste. Tvrdí, že z tohto stanoviska je zrejmé, že vláda SR sa snaží zámerne zasahovať do ľudských práv a slobôd.
NR SR schválila zákon, ktorý dáva možnosť napadnutia jednotlivcovi iba od 1. 1. 2025. Až potom bude možné spolu s ústavnou sťažnosťou podať návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania, že všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve alebo zákonu. Dovtedy je podľa nej jediná cesta obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva s tým, že na vnútroštátnej úrovni neexistuje účinný prostriedok nápravy.
Pochybnosti právnikov si osvojila vo svojej správe pre parlament aj verejná ochrankyňa práv Prof. JUDR. Mária Patakyová, PhD. Jej správu, ktorá kritizovala nedostatočne zabezpečenú súdnu kontrolu opatrení vydaných Úradom verejného zdravotníctva SR, však parlament 7. 5. 2021 zamietol.
Ing. Jana Ray Tutková, M. A. je ekonómka s postgraduálom z európskej politiky, ktorá vedie Centrum pre bioetickú reformu