Rusko

Najväčším živým tvorom planéty je Gaia, samotná Zem. Dýcha, pulzuje, mení sa a v pravidelných cykloch sa vo veľkých kataklizmách očisťuje. Existujú na nej miesta, kde genius loci zanecháva v našej duši mimoriadne hlboké stopy.

V Rusku, v kaukazských horách neďaleko miest Novorossijsk a Soči, v oblasti Krasnodarského kraja sa nachádzajú tisícky úžasných megalitických pamiatok neznámeho pôvodu. Ide o najväčšiu konglomeráciu dolmenov v Európe. Táto dolmenská kultúra sa tiahne v dĺžke 480 km a šírke 30 – 75 km. Na západnom Kaukaze je okolo 3000 týchto starodávnych megalitov, pričom pôvodne ich bolo až 7000. Ich vek sa datuje do obdobia 2000 – 4000 rokov p. n. l., ale objavujú sa aj menej pravdepodobnejšie údaje až o desiatkach tisícoch rokov. Sú to jedinečné pamiatky minulosti, ktoré nám zanechali národy Kaukazu. V knihách sa o kaukazských dolmenoch nepíše, márne ich budeme hľadať u západných spisovateľov a záhadológov. Kaukazské „hobitie“ stavby predstavujú jedinečný typ architektúry postavenej z veľkých kamenných blokov, ktoré nazývame dolmeny. V roku 1879 sa v Tbilisi konal 5. zjazd archeológov Ruskej ríše, kde sa venovala pozornosť zvláštnym kamenným stavbám na pomedzí Európy a Ázie. Vtedajší ruskí vedci počítali s nordickým pôvodom Indoeurópanov, ktorí v 3. tisícročí p. n. l. tiahli z Indie do Európy.

Dolmen je druh megalitickej stavby prekrytej jedným alebo viacerými kameňmi zhora. Koncentrácie megalitov a dolmenov sa vyskytujú po celom pohorí Kaukazu a Abcházska, ale aj v Andalúzii, Katalánsku, na Malte, Sardínii, v južnom Taliansku, Tunise, Alžírsku, Líbyi, Iráne, v Jordánsku v lokalite Ala-Safat je ich až 164. Na východe sa dolmeny objavujú v južnom Bulharsku pri brehoch Čierneho mora, v pohorí Strandža a vrchu Sakar. Dolmenový pás pokračuje smerom na Odesu a Krym. Tisíce ich sú v povodí Gódávarí smerom až na Srí Lanku. Kočovný indoeurópsky kmeň Alanov medzi 11. – 13. storočím pochovával do dolmenov svoju šľachtu, v Indii sa do otvorov vkladal popol mŕtvych. Podľa britských výskumov z 19. storočia bolo vtedy na plošinách Dekanu v Indii 2129 dolmenov, z toho 1100 s okrúhlym otvorom. V 19. storočí stavali dolmeny Khasiovia, pastiersky ľud v južnom Ásame. Kamenné dolmenové stavby pokračujú ďalej na východ do Indie a Japonska. Ich účel stále nie je jasný. Boli to hrobky, chrámy, zasväcovacie rituálne miesta alebo portály?

Najpravdepodobnejšie je, že ide o domy na bývanie. Na niektorých sú nad vchodom runové znaky alebo byzantské kríže. Kto staval tieto stavby? Sú to pozostatky pohrebných zvyklostí z kamennej doby? Pri Novosvobodnej v troch desiatkach dolmenov našli aj zlaté, medené a bronzové predmety. Podľa Dr. Karla Sklenářa tvoria 92 % z 2234 objektov na 190 náleziskách v okolí Novorossijska a Majkopu doskové dolmeny, vždy s okrúhlym otvorom, niekedy dokonca aj s kamennou zátkou. Tento typ dolmenov pripomína vtáčiu búdku s okrúhlym otvorom v strede. Otvor, vchod s priemerom pol metra, je perfektne vyrezaný v skale a vždy na južnej strane. Vo vnútri je obdĺžniková miestnosť. Portály s kruhovým otvorom sa môžu skladať aj z dvoch balvanov. V oblasti sa našla keramika z bronzovej a železnej doby s ozdobami zo striebra, zlata a drahých kameňov.

Kamenné dosky majú 3 – 40 ton s dĺžkou dva metre, výškou 2,5 a hrúbkou 0,30 – 0,57 m. Až na ojedinelé výnimky sa vyskytujú v nadmorskej výške 250 – 400 metrov. Miestne kmene stavali podobné kamenné stavby ešte v 18. storočí. V ich blízkosti žili Čerkesi, obyvatelia severozápadného Kaukazu.

AUTOR: Vladimír Líška