Je to starý príbeh. Neustále sa opakujúci. Vláda urobí niečo nepopulárne, na proteste sa zhromaždia rozhnevaní ľudia, polícia reaguje tvrdou rukou, čo vyvolá ďalší hnev a nepokoje sa zintenzívňujú. Demonštrantov najskôr motivuje konkrétny cieľ, ale s pribúdajúcim násilím sa zoznam vecí, proti ktorým sa protestuje, zvyšuje a demonštrácie si začnú žiť svojím vlastným životom. Stáva sa to hlavne v prípadoch, kedy ani jedna strana nie je ochotná ustúpiť. Demonštrácie, ktoré sa začali pred dvoma týždňami v Kolumbii, pôvodne len ako hnev nad daňovými reformami súvisiacimi s pandémiou, sa zintenzívnili, rozšírili a zmenili sa na masové pobúrenia nad zneužívaním moci zo strany vnútroštátnych policajných síl.
Kolumbijčania trpia a vláde vraj chýbajú peniaze na to, aby s tým vedeli niečo urobiť. Pandémia posunula štátne financie na nebezpečné územie. Fiškálny deficit krajiny sa od roku 2019 do roku 2020 viac ako strojnásobil, Kolumbia by mohla vstúpiť do dlhovej špirály a prezident Ivan Duque preto navrhol plán daňovej reformy. Tento plán sa však okamžite stal nepopulárnym a vyvolal obrovskú vlnu kritiky, pretože výrazne rozširuje počet ľudí, ktorí budú musieť platiť dane z príjmu (jedná sa hlavne o zamestnancov s nízkym a stredným príjmom), odstraňuje niektoré doterajšie daňové výhody, pridáva dane z obratu pri mnohých základných výrobkoch, ruší oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a taktiež vytvára vysokú daň z majetku.
Naopak skupina, ktorá daňovou reformou nebude ovplyvnená prakticky žiadnym spôsobom sú veľké firmy a bankový sektor, ktorým zostanú všetky privilégiá a daňové výhody ako pred reformou.
Najhoršie na tom je to, že toto závratné zvýšenie daní prichádza v čase, keď už Kolumbijčania trpia dlhší čas. Miera národnej chudoby vyskočila, čiastočne aj kvôli koronakríze, z 37,5 percenta v roku 2019 na asi 50 percent v roku 2020 a HDP klesol o 6,8 percenta. Nezamestnanosť uviazla nad 15 percentami. Odbory a ďalší odporcovia Duqueovho plánu vyzvali na generálny štrajk, ktorý sa oficiálne začal 28. apríla, aby prinútili vládu tento plán stiahnuť. Polícia na ich krok reagovala brutálnym násilím. Organizácia pre ľudské práva Amnesty International teraz obviňuje kolumbijské úrady z nadmerného a zbytočného použitia sily proti demonštrantom, ktoré malo za následok zabitie doposiaľ viac ako štyridsať ľudí, neoprávnené zadržiavanie organizátorov protestov, mučenie a sexuálne násilie.“
„Povedali nám, aby sme nechodili do ulíc, pretože môžeme ochorieť na COVID-19 a zomrieme. Ale keď zostaneme doma a necháme ich dokončiť to, čo začali, zomrieme taktiež. Tieto demonštrácie sú dôkazom toho, že ľudia sa už viac neboja. Musíme sa prejaviť,“ povedal pre BBC News Ramiro Velasco, miestny učiteľ výtvarnej výchovy.
„Mladí ľudia sú obzvlášť frustrovaní, pretože veľa študujú, ale nemajú kde pokračovať v kariére. Kedysi som spieval v zbore vo filharmónii v Bogote, ale to je len v mládežníckom zbore a zadarmo. Teraz neexistuje zbor, v ktorom by som mohol spievať na plný úväzok, pretože v Kolumbii nie sú žiadne zbory, ktoré by platili profesionálnym spevákom. Nie je tu práca a základné životné potreby, ako napríklad jedlo, sú teraz drahšie. Čo sa však v skutočnosti deje je to, že sme už unavení zo zlého riadenia štátu ľuďmi, ktorí nám posledné roky vládnu. Myslíme si, že tieto protesty musia pokračovať, pretože prezident si ešte neuvedomil, že jeho úlohou nie je robiť to, čo chce jeho strana, alebo to, čo chce jeho „mentor“ – bývalý prezident Álvaro Uribe, ale má plniť vôľu ľudí.“
Zdroje: