Po vypuknutí pandémie, ktorej sprievodným znakom boli lockdowny, sa veriteľom záchrany kolabujúcej ekonomiky stali centrálne banky, ktoré vyzývali národné vlády podporiť ich ekonomiku fiškálnymi stimulmi. Na finančnom trhu tak nastal prebytok na účtoch vykázaných peňazí, ktoré nespôsobili rast inflácie. Dôvod? Tieto elektronické peniaze totiž neprešli reprodukčným procesom a preto nikto nevedel oceniť ich trhovú hodnotu. Musel prísť fiškálny stimul od amerického prezidenta v nepredstaviteľnom objeme dolárov, aby sa teda vážne začalo hovoriť o zvyšujúcej sa inflácii. Ak sa opatreniami centrálnej banky nepodarí infláciu udržať na úrovni 2 percent, budú sa zvyšovať úroky nie na vkladoch, ale na úveroch a čo je asi najhoršie, aj výnosy štátnych dlhopisoch.
Dopad? V prípade úverov dôjde k poklesu cien nehnuteľností, v prípade štátnych dlhopisoch si vlády už nebudú môcť tak ako doteraz lacno požičiavať na zaplátanie obrovských deficitov vo verejných rozpočtoch. Pre obnovenie pandémiou poškodenej ekonomiky sú to veľmi zlé správy, na ktoré národné vlády musia reagovať vyššími daňami a odvodmi, alebo znižovaním nákladov na fungovanie štátu a je medzi domácnosťami po sociálnom zmiere.
O tom, že zotavovanie bude na oboch stranách Atlantiku rozdielne vyplýva z toho, že finančný stimul v USA sa zaplatí vyšším daňami právnických osôb a bohatých akciových investorov vrátane daní doteraz neprispievajúcich amerických digitálnych spoločnosti do amerického rozpočtu , zatiaľ čo v EÚ sa musia najprv emitovať spoločné európske dlhopisy, ktoré sa budú aj 30 rokov spoločne splácať.
Dlhé štátne dlhopisy
Všetci sme si zvykli, že politici nevedia spravovať veci verejné bez pôžičiek keďže treba splniť to, čo pred parlamentnými voľbami voličom sľúbili, čo v konečnom dôsledku zaplatíme všetci. Obvyklá doba splácania ich dlhov cez štátne dlhopisy je 10 rokov, pritom treba povedať že poniektoré štátne dlhopisy sa predávajú za mínusové úroky čo znamená, že vláda napokon vracia investorovi menej ako si od neho požičala. O tom, že vyššie riziko z inflácie je objektívna realita svedčí, že niektoré štáty EÚ sa zadlžujú aj na niekoľko desiatok rokov dopredu s terajším nízkym výnosom z obavy, že o niekoľko rokov budú nimi emitované štátne dlhopisy drahšie, čo predraží aj financovanie ich nákladov na fungovanie štátu.
Podľa všetkého už nikto, vrátane Slovenska, nemôže počítať, že predá štátne dlhopisy so záporným, ale ani s nulovým výnosom. A tak ako napokon vždy, sa všetci budú pozerať čo veriteľ poslednej záchrany finančného trhu, ktorým je centrálna banka, chce v rámci svoje menovej politiky presadiť tak, aby k poklesu ekonomiky nedochádzalo.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm