Obrázok: (zľava doprava) Georges Clemenceau, Woodrow Wilson, Vittorio Orlando (čiastočne skrytý), David Lloyd George

alebo: 2. svetová vojna začala 24.3.1933 a nebolo to Nemecko, ktoré ju začalo!

Versailles, mierová zmluva a jej dôsledky

Tento článok je pre ľudí s nadhľadom a vlastným úsudkom, schopnosťou rozmýšľať, dohľadať si informácie a prijať pravdu. Ostatní to môžu rovno zabaliť a čítať napríklad Denník N.

Neveríte, že Irak mal chemické zbrane a útok USA bol oprávnený. Neveríte, že Irán disponuje jadrovými zbraňami a že sankcie voči nemu sú opodstatnené. Neveríte, že Líbyu zničili kvôli hroznému diktátorovi, neveríte oficiálnej verzii o Sýrii… Tak prečo veríte oficiálnemu výkladu príbehu Druhej svetovej vojny? Je na čase poukázať na skutočných vinníkov a skutočné dôsledky vzniku Druhej svetovej vojny a na jej ekonomické pozadie. Zabudnite na rasovú vojnu, toto bol najväčší ekonomický konflikt v histórii! Na to, aby ste pochopili nástup Hitlera k moci, je potrebné pochopiť Versaillský diktát.

Všetko začalo na konci Prvej svetovej vojny

Zahájenie Versaillských dohovorov

„Máte budúcnosť sveta vo svojich rukách“ , takto zahájil prezident francúzskej republiky Poincaré mierové dohovory 18. januára 1918. Zúčastnilo sa ich 27 národov, teda reprezentanti troch štvrtín svetovej populácie. „Máte budúcnosť vo svojich rukách“ – tieto slová však boli namierené predovšetkým k americkému prezidentovi Woodrowovi Wilsonovi, zástupcovi Británie Lloydovi Georgovi a zástupcovi Francúzska Clemenceauovi (francúzsky politik Georges Benjamin Clemenceau bol zástanca tvrdého postupu voči Nemecku po Prvej svetovej vojne). Nakoniec sa z Versaillského dohovoru stal Versaillský diktát, pretože nemecká strana nebola ani raz prizvaná k stolu pri rokovaniach. Nastala diplomatická výmena, dokonca 8-násobná, medzi 4. októbrom a 5. novembrom, po ktorej Nemecko súhlasilo s podmienkami, no tieto podmienky boli platné len na papieri.

Podpis dohody z Versailles

Podpis Versaillskej dohody bol pre Nemecko zničujúci. Bolo to ako by ste zobrali ochrnutému človeku vozík a k tomu i stravu, presne v takej pozícií vtedy Nemecko bolo. Bol to zámer. Nemecko malo byť raz a navždy vymazané z mapy Európy tak, ako aj nemecký ľud. Versailles sa neblaho prejavil i na vnútornej politike Nemecka. Absolútna väčšina Nemcov bola v máji a júni 1919 proti podpísaniu diktátu. V celej zemi sa vtedy organizovali búrlivé protesty. Hlas ľudu bol však podriadený záujmom iných skupín a tak sa Versaillská dohoda podpísala. Vinu za vynútený podpis národa nesú títo muži, z nich každý zastával určitú pozíciu:

Matthias Erzberger – skutočný vedúci činiteľ strany Centrum

Hugo Haase – vodca nezávislých sociálnych demokratov

Georg Bernhard – šéfredaktor uznávaných novín „Vossische Zeitung“

S ohľadom na neskoršie udalosti je nutné pripomenúť, že dvaja z týchto troch signatárov Versaillskej zmluvy boli Židia.

Erzberger: V ríšskom kabinete prevádzkoval absolútnu politiku ústupkov a bol v úzkom kontakte s francúzskym veľvyslanectvom. Behom Prvej svetovej vojny a po nej bol zlým duchom nemeckej politiky.

Haase: Riadil stranu, ktorá už deň po predložení Versaillskej dohody prišla s heslom „musíme podpísať!“

Bernhard: Pomáhal pochovať pôvodne jednotnú frontu v občianskom tábore. Ešte v poslednej chvíli, keď sa Bauerova sociálnodemokratická vláda snažila nájsť cestu, ako nepodpísať takzvané „čestné body“, mal odvahu hovoriť o „spytovaní v otázke viny“.

Nemecko stálo na prahu zániku a hladomoru vďaka podpisu Versaillského mieru.

Prímerie bolo devastujúce. Tu by sa Nemecko mohlo v kľude riadiť heslom „užívaj si vojnu, lebo mier bude hrozný!“ . Prímerie, ktoré zavládlo 11. novembra 1918 Nemecko odzbrojilo a vydalo ho napospas víťazným mocnostiam. Nemecko sa zaviazalo stiahnuť z obsadených území, zatiaľ čo víťazné mocnosti obsadili celý ľavý breh Rýna. Okrem toho bolo nútené trojdohode odovzdať:

5 000 diel

25 000 guľometov

3 000 mínometov

1 700 lietadiel, celé námorné loďstvo, ako i všetky ponorky

5 000 lokomotív

150 000 železničných vagónov

5 000 nákladných áut

584 000 poľnohospodárskych strojov

Prímerie malo i naturálne plnenie v podobe poľnohospodárskych a úžitkových zvierat.

Až do počiatku Dawesovho plánu v roku 1924 Nemecko odovzdalo Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Juhoslávii nasledujúce množstvo zvierat:

180 622 koní

197 030 dobytka

265 755 oviec

21 664 kôz

275 738 sliepok

390 036 včelstiev

Nemci boli doslova vyrabovaní. Požiadavky na odovzdanie dojníc mali pravdepodobne súvislosť s želaním istých kruhov, ktoré požadovali znížiť populáciu zo 65 na 45 miliónov ľudí!!!

Územné straty a straty nerastných surovín

Okrem všetkých kolónií – Nemecká východná Afrika, Nemecká juhozápadná Afrika, Kamerun, Togo, Nová Guinea, Samoa, Mariánske ostrovy, Bismarckovo súostrovie a Kiau-čou – bolo vydaných ešte 90 % obchodnej flotily, väčšia časť vnútrozemskej flotily, 25 % rybárskej flotily, všetky podmorské káble a všetok nemecký súkromný majetok v zahraničí. Od Nemecka bolo odtrhnutých 12 % území s 10 % populácie, ktorá bola násilne odtrhnutá od nemeckej vlasti. To taktiež znamenalo, že Nemecko prišlo o 75 % zásob železa, 66 % zinkovej rudy, 26 % zásob čierneho uhlia, 17 % plôch pre sejbu obilia a 17 % zemiakových polí. Vo výsledku mierovej zmluvy, ktorú Nemci podpísali 28. júna 1919, sa nenachádzal ani zlomok toho ideálneho programu, ktorý prezentoval Wilson. Na plnej čiare sa stanovil presný opak toho, čo sa Nemcom nasľubovalo. Alsasko-Lotrinsko, Eupen a Malmédy, východ horného Sliezska, Hlučínsko (v r. 1919 postúpené Československu), obe provincie Posen (dnes Poznaň) a Západné Prusko, oblasť Memel, obchodné mesto Danzig (dnes Gdaňsk) a Severné Šlesvicko.

Versaillský diktát teda stál za úpadkom Nemecka a chudobou, čím sa dvíhal hlas nemeckého ľudu po zmene a napravení krívd, keďže ani úloha Nemecka ako vinníka Prvej svetovej vojny nie je úplne na mieste. Hlavne ľud nemohol za prešľapy politikov, no za Versaillský diktát platil hlavne ľud. Zmena prišla skôr, ako sa stihli otriasť…

Autor: Marián Magát, www.protiprudu.org