Podľa realitného portálu nezastavila ani koronakríza každoročne sa zvyšujúce ceny nehnuteľností nielen v hlavnom meste, ale aj v krajských mestách, čo nie je dobrá správa pre mladé rodiny, na ktorých sa zo všetkých strán tlačí „milujte a množte sa“. O zhoršujúcej sa demografickej krivke sa už hovorí roky, s nostalgiou sa spomína na generáciou občanov z obdobia rokov 1970-1985 označované ako „Husákové deti“, v ktorých sa pôrodnosť podporovala každoročne zvyšujúcim sa príspevkom pri narodení dieťaťa, výhodnými mladomanželskými pôžičkami a lacným a dostupným bývaním.
U nás sa roky s prídavkami na deti takmer nič nedialo, pôžičky pre mladé rodiny nám síce nahrádzajú lacné hypotéky, ale za cenu predražených cien nehnuteľností. Nedávno sa dokonca objavila informácia, že podľa pomeru priemerných miezd a ceny bytu na štvorcový meter, patria nehnuteľnosti u nás medzi najdrahšie na starom kontinente. Keď k tomu pripočítame, že predchádzajúca koaličná vláda zastropovala vek nároku na dôchodok nie v súlade s predlžujúcim sa vekom dožitia, nemôžeme sa čudovať, že politici sa začali päť minút po dvanástej „predháňať“ bez akéhokoľvek systému v návrhoch, na zvyšovanie prídavkov na deti. Problémom nie je ale výška prídavku, ale jej dopad na narastajúci rozpočtový deficit a preto hľadáme peňažné zdroje v rámci pripravovanej daňovo-odvodovej reformy, na ktorú nedostaneme nenávratné peniaze z fondu obnovy, možno len z Európskeho sociálneho fondu.
Lacné a dostupné bývanie sa odkladá
Klesajúca pôrodnosť má vplyv na znižujúci sa počet Slovákov, čo čiastočne nahradzuje nie vždy želaná migrácia. Keď do dôchodku odídu spomínané „Husákove deti“, zhorší sa pomer medzi počtami pracujúcich a počtami poberajúcich dôchodok a môže sa stať, že nebudú peniaze na vyplácanie dôchodkov vypočítaných podľa doterajšieho mechanizmu z priebežného piliera, ktoré sa nevykompenzujú dôchodkami z druhého piliera, v ktorom doterajšie zhodnocovanie úspor budúcich dôchodcov je nízke. Čoraz viac mladých Slovákov študuje v zahraničí a po skončení sa domov nevracia a čo je najväčším prekvapením, že takmer 20 percent z nich do veku 29 rokov nepracuje, ale ani neštuduje a tak z čoho „žijú“ nebudeme ani špekulovať.
Podľa všetkého je najväčším problémom mladých rodín zabezpečiť si vlastné bývanie, keďže okrem „nekresťanských cien“ im Národná banka Slovenska podkladá pod nohy polienka v podmienkach ich čerpania, ktoré sa aj bez očakávaných vyšších úrokových sadzieb zhoršujú. Banky majú strach poskytovať úvery na viac ako 80 percent z ceny nehnuteľnosti, teraz ich dokonca viac zaujíma sektor v ktorom pracuje žiadateľ o hypotéku, čo sa môže pokladať aj za diskriminačné správanie.
Zatiaľ sa nedarí stavať viac štátnych nájomných bytov, ktoré boli v programe jednej z terajších vládnych politických strán. Keďže prekážkou je stavebný zákon a stavebné úrady donedávna patriace pod mestá a obce, v ktorých vraj bol veľký počet nezákonných rozhodnutí a preto tieto budú opäť pod kuratelou štátu. A tak pokiaľ napokon dôjde k nejakým zmenám v sociálnej politike štátu, bude to stáť peniaze, ktoré napokon ako vždy zaplatia len daňoví poplatníci.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm