Koronakríza „vyplašila“ centrálnych bankárov všade na svete, dôkazom čoho sú na maximum otvorené kohútiky potrubia s lacnými peniazmi. Kto mal dostatočnú zákazkovú náplň predmetu podnikania, nemal problém si peniaze od banky lacno požičať a tak sa nečudujme, že ceny nehnuteľností a akcií vyleteli do terajších výšok. Menové opatrenia centrálnych bank však nespôsobili prehriatie ekonomiky, jej vyššiu infláciu budeme môcť očakávať až po vládnych stimulačných balíčkoch, čo sa napokon už deje.
Doterajšie inflačné tlaky sú zo strany centrálnych bank ešte prehliadané, ale v druhej polovici tohto roku sa z dôvodu zvyšovania cien energetických surovín ako aj potravinárskych výrobkov očakáva atakovanie dvojpercentnej inflácie. Na Slovensku sa inflácia za posledné tri mesiace zvyšuje a dnes osciluje na hranici 1,6 percenta a to bez započítania nárastu cien nehnuteľnosti, ktoré so do výpočtu miery inflácie nezapočítavajú. Či ale nárast inflácie všade na svete súvisí s potrebou domácnosti viac „minúť“ usporené pandemické peniaze, ktoré na bankových účtoch požiera narastajúca inflácia nebudeme špekulovať.
Vyššie úroky môžu zlacniť ceny nehnuteľnosti
Z dôvodu narastajúcej inflácie, ktorej dôsledkom sa ekonomika prehrieva sa otvorene hovorí, že hlavným bodom budúcich zasadnutí bankovej rady vo väčšine centrálnych bank budú vyššie úrokové sadzby. Kto na nich bude „zarábať“? Sporitelia len v prípade, že sa zvýšia úroky na vklady viac ako bude miera inflácie, čo nikto z nás neverí. Najviac určite komerčné banky, ktoré z dôvodu z nízkeho rozdielu medzi výškou úrokov na vklady a úvery mali nižšie výnosy a teda aj zisky. Tieto kompenzovali vyšším objem úverov z ktorých najväčší prínos mali z „drahých“ spotrebných úverov. Klesajúce výnosy si kompenzovali každoročne narastajúcimi bankovými poplatkami, čo sme si všimli. Väčšina z nich poskytovala zľavy za vedenie účtov, pričom o ich výške a podmienkach ich poskytnutia sa klient dozvedel za bankovou priehradkou.
Vyššie základné úroky centrálnych bank prakticky už vylučujú aby domácnosti a firmy platili mínusové úroky za ich vklady, čo pokladáme už za defraudáciu hodnoty peňazí. V súvislosti s nízkymi úrokmi na vklady nám banky ponúkajú ich podielové fondy priebežného šetrenia peňazí za podmienky ich vyššieho neistého zhodnotenia, čo je v poriadku. Problémom však môžu byť vstupné poplatky pri každom vklade, ktorých percento je vyššie ako samotné zhodnotenie? Ako sa ale vyššie úroky centrálnych bank premietnu do úrokových sadzieb po skončení fixácie doterajších úrokov či úrokových sadzieb nových hypotekárnych a spotrebných úverov, nevieme. Budú vyššie, čo sme si všimli už teraz aj bez zvýšenia úrokov centrálnej banky, s očakávaným dopadom na pokles cien nehnuteľnosti, k čomu môže prispieť aj avizovaný vysoký nárast daní.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm