Od pondelka 17. mája sa do škôl vrátili všetci žiaci regionálneho školstva, od materskej po stredné školy. Ale vysoké školy sa budú otvárať podľa COVID automatu. Ako sa podarí do letných prázdnin zmierniť dosahy dištančného vzdelávania nebudeme špekulovať. Nikto však nepochybuje, že v porovnaní so štandardným prezentačným vzdelávaním v školských laviciach bola jeho efektivita výrazne nižšia. Aký bude mať ale dopad neexistujúca socializácia kontaktov so spolužiakmi, učiteľmi, zavedenými návykmi denného režimu a vôbec motivácia učiť sa, nám po čase odpovedia psychológovia.
Pozrime sa však na ekonomické dopady očakávanej nižšej úrovne vedomosti našich študentov, ktoré aj pred pandémiou boli v porovnaní s rovesníkmi z okolia na tom horšie. Odpoveď na schopnosť stredoškolských a vysokoškolských absolventov uplatniť svoje teoretické vedomosti a praktické skúsenosti im odpovie trh práce, ktorého pandémia tiež poznačila. Opakované lockdowny spojené s neistotou udržania zamestnania, ako aj zdravotné problémy mali vplyv na pokles ziskovosti podnikov poskytujúce predovšetkým služby, čo sa muselo následne prejaviť na terajšej zadlženosti slovenskej ekonomiky. A tak jediným kladným prínosom koronavírusu je nástup digitalizácie bez ovládania, ktorej sa absolventi škôl na trhu práce už neuplatnia.
Vzdelávací systém očakávajú zásadné zmeny
O tom, že väčšina absolventov stredných škôl vykonáva prácu, na ktorú sa ale v škole nepripravovali, alebo pracuje na funkcii, kde je potrebné nižšie vzdelanie, sa vedelo aj pred pandémiou tak, ako sa vedelo, že niektoré školy už nerobia prijímacie pohovory, ale nábory. Nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce stojí našu ekonomiku stovky miliónov eur a preto naše školstvo potrebuje zásadné zmeny v celom systéme vzdelávania. Sem patria nové prístupy vo výučbe študentov, ktoré budú podporovať tímovú prácu, skupinové riešenie problémov, snaha o zavedenie medzipredmetovej výučby a takto by sme mohli pokračovať.
Samozrejme, že školy potrebujú nové učebnice a nové učebné osnovy, s čím súvisí aj rekvalifikácia pedagóga pri jeho príprave na budúce povolanie učiteľa na pedagogických fakultách. Je na mieste otázka, či zavádzanie nových metód zvládnu aj terajší učitelia, keďže poznáme ich vekovú štruktúru, Doterajší systém „naháňania“ bodov, ktoré boli podkladom pre zvyšovanie platov, pritom však náš systém stredoškolského vzdelávania nezvýšil, o tom svedčí. Totižto, v hodnoteniach študentov v medzinárodných porovnaniach väčšinou obsadzujeme dlhodobo spodné priečky.
Spôsob vykonania dvoch posledných maturít, pre ktoré najlepšie pasuje názov úradnícka maturita, asi najviac vyhovoval učiteľom a absolventom, ktorí nemali ambície ďalej študovať. Samozrejme, že prišli o také študentské akcie ako stužková slávnosť, rozlúčka so školou a iné sprievodné akcie, o ktoré boli ochudobnení navždy. Ako sa dištančné vzdelávanie bez praxe s dokladom o maturite premietne pri hľadaní si zamestnania na trhu práce, ako aj pri prijímacích pohovoroch na vysokých školách, sa dozvieme po tohtoročnom lete. Či pandémia v budúcnosti zmení formu maturitnej skúšky, nemôžeme vylúčiť. Požiadavky zamestnávateľov si budú vyžadovať zručnosti a vyššie kompetencie, bez ktorých bude problém sa nielen zamestnať, ale aj pokračovať v ďalšom zvyšovaní kvalifikácie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm