Pod terajší žalostný stav slovenských verejných financií sa podpísala nielen pandémia, ale aj opakované dlhy v zdravotníctve, tiež očakávané problémy s budúcim vyplácaním všetkých druhov dôchodkov a takto by sme mohli pokračovať. Čo je príčinou väčšina z nás vie, ich riešenie je v kompetencii vládnych politických strán, ktoré si v parlamentnej demokracií už zvykli, že za ich predvolebné sľuby v konečnom dôsledku zaplatíme všetci.
Nie sme na tom v eurozóne najhoršie, keďže okrem Talianska s dlhom 180 percent má jeden z vedúcich tandemov v EU štátny dlh na úrovni 115 percent k HDP. Pre poriadok si pripomeňme, že podľa rozpočtových pravidiel únie, by dlh k HDP nemal byť vyšší ako 60 percent, ktorý na Slovensku prekračujeme o 10 percent.
Do rozpočtu musia prispieť všetci
Mohli by sme špekulovať, že v politici v období oboch koronavírusových vĺn si „zbytočne“ viac požičali a príspevky poskytovali aj tomu, kto do verejných rozpočtov neodviedol žiadne dane a odvody a teraz sa znovu hovorí o podpore rodiny s deťmi v hmotnej núdzi aj bez toho, aby sme zistili prečo je rodina v zlej finančnej situácii. Potom sa ale nečudujme, že zodpovedné domácnosti sú oprávnene nespokojné s týmto chaotickým stavom. Navyše sa nám dostáva do uši, že v rámci pripravovaného tresku v daniach majú nielen všetci platiť daň kto má príjem, s čím sa dá súhlasiť, ale aj živnostníci si nebudú môcť uplatniť paušálne výdaje, zamestnanci nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou si znižujú daňový základ, ale dokonca, že terajšie mizerné úroky na vkladoch v bankách sa vraj budú zdaňovať vyššou sadzbou, čo má platiť aj pri kapitálových výnosoch.
Ak by to tak malo byť, tak potom sa neoplatí šetriť, ale ani investovať do cenných papierov, keďže vraj polovicu z úroku a výnosu si zoberie zadlžený štát. Všetko treba minúť na spotrebu, ktorá ale bude zaťažená vyššou daňou z pridanej hodnoty, ktorá je nielen najväčšou príjmovou položkou štátneho rozpočtu, ale aj predmetom najčastejších daňových podvodov. Keď budeme kupovať nákladnejšie predmety dlhodobej spotreby a samozrejme si zabezpečovať aj vlastné bývanie, máme si čo najviac peňazí požičať. Očakávaná vyššia inflácia nám aj tak časť z dlhu vymaže.
Keď už hovoríme o vyššej podpore mladých rodín, s čím budeme súhlasiť, máme pre budúce mamičky zabezpečené aj štátne jasle a škôlky v rámci ich regiónu bývania? Odpoveď je, že nemáme, čo napokon platí aj pre zabezpečenie ich lacného nájomného bývania. Ako to napokon dopadne, sa určite dozvieme ešte pred letnou dovolenkovou sezónou, ktorú si pri tých všetkých lockdownoch však väčšina z nás nebude chcieť pokaziť. Čo však bude po nej, dopredu vieme. Daňovo-odvodová reforma, ak napokon v parlamente prejde, nám určite neprinesie viac peňazí v peňaženke, alebo na účtoch v banke. Či sa zníži aj deficit verejných financií a verejného dlhu nebude záležať len od rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ale aj od rastu HDP, keďže deficit sa počíta v percentách k tomuto makroekonomickému ukazovateľovi.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm