Ak mali slovenskí občania donedávna nádej na zmenu v podobe referenda a nových volieb, potom sa  táto nádej čoraz viac ukazuje ako bezpredmetná. Na povrch sa vyplavuje čoraz viac dôkazov, že žiadne výrazné pozitívne zmeny, obzvlášť v oblasti obnove ľudských práv, zákonnosti a zrušenia pandemických opatrení očakávať nemôžeme.

Existuje viac signálov, no najlepším dôkazom bolo samotné hlasovanie o Novele Zákona o hospodárskej mobilizácii. Ako sa ukázalo, za jej prijatie hlasovali všetci poslanci koalície, ale aj opozície. Neskoršie alibistické zdržanie sa hlasovania už na prijatie zákona nemalo prakticky žiadny vplyv. Čo viedlo opozičných politikov k odhlasovaniu takéhoto protiobčianskeho zákona?

Zákon, ktorý občanom definitívne legálne berie občianske aj ľudské práva, bol schválený za asistencie opozičných aj koaličných strán. Niet sa čomu čudovať, ak by opozičné strany vyhrali voľby, predstava neobmedzenej moci, ktorú stačí dosiahnuť vyhlásením krízového stavu, bez toho, aby bolo presne zadefinované, čo všetko krízový stav môže obsahovať, je nezaplatiteľným nástrojom absolútnej kontroly nad obyvateľstvom.

Zjavne sa potvrdilo podozrenie, že súčasná diktatúra sa pozdáva celému spektru politikov a žiadna vláda si už neplánuje dať vziať absolútnu kontrolu nad občanmi.

Pri dôkladnom sledovaní vystúpení opozičných politikov, až na malé výnimky sa celá opozícia vytrvalo drží myšlienky vyfabulovanej pandémie, ostentatívne sa predvádzajú náhubkami a dokonca aj nepovinnými nasadenými prasacími rypákmi. Vysielajú tým jasný signál, že ani po voľbách by k výrazným zmenám v procese nastolenia fašistickej diktatúry nedošlo.

Pred očami verejnosti sa odohráva vojna medzi bezpečnostnými zložkami štátu a celým spektrom politických predstaviteľov, ktorí sa cítia ohrození vzájomným vynášaním informácií od tajných zložiek a možnej hrozby uvrhnutia do smrtiacej kolúznej väzby, v lepšom prípade do dlhoročného zabudnutia. Opozícia obvinila koalíciu z 20 mesačnej kolúznej väzby Ribára, pričom opomenula fakt, že z tohto obdobia bol uväznený 5 mesiacov bez procesu už za predchádzajúcej vlády. Že nejde o občana, ale viac menej o mocenský zápas medzi elitami, je očividné.

Podobných kontroverzných obvinení je podstatne viac. Najviac útokov smeruje voči osobe slovenského ministra zahraničia Ivana Korčoka za prehnane servilný proamerický postoj, pričom sa opäť diskrétne mlčí a ospravedlňuje identický postoj predchádzajúceho ministra Miroslava Lajčáka, nominanta americkej agresorskej ministerky Albrightovej, ktorý za predošlej vlády zahájil rokovania o základniach NATO na území Slovenskej republiky a vojenskej zmluve s USA. Bola to práve jeho servilnosť voči USA, ktorá ho dosadila na čelo predsedu Valného zhromaždenia OSN. Krátka historická pamäť občanov dovoľuje opozičným lídrom tárať absurdity o Lajčákových schopnostiach, bez ohľadu na to, že to bol on, kto prvý vytvoril zákonnú legislatívnu pôdu na dnešné vnútené masy migrantov. Po tom, čo dal súhlas na podpis k Marrakéšskej deklarácii a podvodom na občanoch zabezpečil slovenskú účasť v obidvoch globálnych paktoch: Globálnom pakte o riadenej migrácii, ktorého bol autorom a Globálnom pakte o utečencoch.

Nebol to Korčok, ale Lajčák, ktorý pri odpore občanov voči paktu o riadenej migrácii urážal Slovákov slovami o “zápecníkoch” a dokonca kvôli nim podal demisiu a do konca volebného obdobia sedel vo funkcii ministra v demisii.

Zúfalí občania hľadajú východisko a oporný pilier a v tejto bezvýchodiskovej situácii sú ochotní zabudnúť aj na podpásovky minulej vlády.

Nádej sa nerysuje ani protestnými akciami. Hladinu čeria aktivisti protestov, vynárajúc sa ako huby po daždi, zväčša politickí dlhodobo neúspešní reprezentanti bývalých politických strán, ktorí vystupujú ako občianski aktivisti. Takmer ako zámer vyzerajú spory medzi organizátormi, okato pripomínajúc rozhašterenú politickú scénu. Bojujú medzi sebou bojujú, súperia o pozornosť, vzájomne sa osočujú, vylučujú, delia protesty na občianske a politické, pričom v pozadí občianskych stoja tiež často neúspešní politici, dohadujú sa o vlastníctve protestov, čím znechucujú verejnosť, ktorá im prestáva dôverovať a počty protestujúcich aj napriek zúfalej budúcnosti nepribúdajú.

Ak by sa našli skutočne úprimne bojujúci aktivisti, zaniknú v dave horlivých reprezentantov, ktorí vidia šancu pri rozdávaní nových politických kariet.

Ak by niekto plánoval absolútnu elimináciu občianskeho odporu, vyvolal by presne obdobnú situáciu. V každom prípade je akýkoľvek odpor roztrieštený na márne kúsky.

Výsledkom je zdecimovaná opozičná scéna a aj jednotný aktívny občiansky odpor. A davy stratených občanov, ktorým neostáva iné, ako poddať sa bujnejúcemu totalitnému režimu.

Autor: Ing. Iveta Michalíková je bývalá kariérna diplomatka

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.