Menové a vládne autority presadzovali po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 v ekonomike šetrenie. Dnes tie isté autority podporujú naopak menovú a stimulačnú peňažnú politiku. Na finančnom trhu je peňazí nadbytok a tak pre väčšinu z nás je nepochopiteľné, prečo si musel bankový sektor vytvárať niekoľkonásobne vyššie opravné položky, ktorými sa bankám znižuje zisk, do štátneho rozpočtu platia nižšie dane a ich akcionári majú na rozdelenie menšie dividendy. Opravná položka je účtovný nákladový zápis, ktorým sa neznižujú peniaze na vlastných bankových účtoch a teda nevznikajú žiadne škody a preto vyššia opravná položka vyvoláva len oprávnené špekulácie. Potrebovali si banky viac „zarobiť“ na bankových poplatkoch? Nedôverujú v budúce oživenie ekonomiky? Splácanie odložených úverových splátok sa zaseklo? A takto by sme mohli pokračovať.
S úverovými splátkami neboli žiadne väčšie problémy, keďže si dlžníci uvedomili, že na ich pozastavení len doplatili vyššími úrokmi. Kto z nich napokon predsa len požiadal o dlhšie obdobie splácania úveru, banky s tým súhlasili za podmienky, že dlžník bol registrovaný v úverovom registri dlžníkov. Pokiaľ ide o vyššie bankové poplatky, tak jeden z dôvodov ich opakovaného zvyšovania by mohli byt aj vyššie úspory domácnosti do ktorých banky videli, čo určite nepriznajú. Podľa všetkého bude najdôležitejšou príčinou vyššej tvorby opravných položiek politická nestabilita v terajšej vládnej koalícii, ktorá sa už pomaly nevie na ničom podstatnom dohodnúť, s následným dopadom na očakávané reformy vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života.
Zahmlená menová politika ECB
Ako bude u nás fungovať bankový sektor, však najviac závisí od menovej politiky ECB. Bude pokračovať v terajších objemoch za nízke úroky vo vykupovaní dlhopisov, ostanú aj naďalej jej úrokové sadzby na terajšej nízkej úrovni, aká musí byť inflácia aby sa pohlo s úrokami, nám nevedia povedať ani predstavitelia bankovej rady. Podľa všetkého sa vyčkáva ako dopadnú závery Európskej komisie k predložených projektom v rámci národných fondov obnovy všetkých členských štátov EÚ, z ktorých menšia časť sa bude financovať z nenávratných peňazí zo spomínaného fondu. O tie je z pochopiteľných dôvodov najväčší záujem, keďže všetci majú svoje národné rozpočty deficitné.
Napokon si treba povedať pravdu, že realizácia týchto projektov bude musieť predovšetkým zvyšovať rasť HDP a menej znižovať národné rozpočtové deficity, v ktorých reálne splatenie už neverí asi nikto. Čomu však väčšina z nás verí, je plazivé zvyšovanie cenovej hladiny, ktorá bude znižovať kúpnu silu našich usporených peňazí a teda aj majetok väčšiny domácnosti evidovaný na bankových účtoch.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm