„Najslobodnejšia krajina sveta“ (USA) však nemá so slobodou bohvieaké skúsenosti. Najprv nedopriala slobodu Indiánom, potom černochom, zrovnoprávnenie žien a zavedenie všeobecného volebného práva tam tiež trvalo podstatne dlhšie ako v mnohých európskych krajinách. Zato je tam sloboda vyhodiť zo zamestnania človeka, ktorý si dovolil vstúpiť do odborov, sloboda ohlupovať ľudí suterénnou pakultúrou, reklamou a pestovať v nich pocit výnimočnosti USA na jednej a ohrozenosti zo strany beštiálnych a závistlivých nepriateľov Ameriky na druhej strane. Našťastie nielen štát, ale aj radoví občania tam majú zbrane. A tak americkí občania môžu slobodne strieľať po spoluobčanoch, ktorí sa im znepáčia, veď vlastnenie zbraní (ktoré je základnou podmienkou pre ich použitie) je podľa amerického prezidenta „súčasťou nášho životného štýlu!“.

Šialený strelec zabil 20 detí a 6 dospelých v škole v Connecticute

Názory na to, čo je demokracia, sú takisto viac než zmätočné. Na jednej strane najväčšej svetovej veľmoci nerobí problém bratríčkovať sa s najodpornejšími diktatúrami (v minulosti v Strednej a Južnej Amerike, dnes napríklad na Arabskom polostrove), na druhej strane politikov, ktorých ich národy vo voľbách zvolili za svojich vodcov, označuje za diktátorov, pretože ich národnoštátna politika nekorešponduje s imperiálnymi záujmami veľmoci. A akáže je to demokracia, keď politici a politické strany sú vlastne len bábkami skutočných mocných, ktorých na Ukrajine a v Rusku nazývame oligarchami a v „slobodnom svete“ korporáciami a koncernami ovládajúcimi predovšetkým finančný sektor.

                      M.Kaddáfi, Libya, Arabská jar

Podobne je to v poslednom roku aj s uplatňovaním „západných hodnôt“ na Ukrajine. Najprv sa slobodne útočilo na policajtov, potom sa slobodne zvrhol legitímny prezident, slobodne sa vymenili členovia ústavného súdu, aby politický prevrat zlegalizovali, slobodne sa hádzali opoziční poslanci do kontajnerov, aby si nezmysleli prejaviť svoj vlastný názor, slobodne, hoci záhadne začali zomierať príslušníci bývalého režimu, slobodne armáda ťažkými zbraňami decimovala obytné štvrte na „teroristami“ ovládanej východnej Ukrajine, slobodne zásobovala Európu neoveriteľnými rozprávkami, slobodne sa naďalej rozkrádala krajina a slobodne sa falšovala jej história. A západné médiá (vrátane našich, s občasnou výnimkou TA3) každý protinázor slobodne a paušálne označia za ruskú propagandu bez toho, aby použili akýkoľvek konkrétny argument.

                                    Farebné revolúcie

Strašná je na tom skutočnosť, že tí Slováci (poznámka: nie len Slováci), čo čerpajú informácie len z našich denníkov a STV ani nevedia, že americkú politiku voči Rusku označujú za agresívnu bývalí členovia amerických vlád, významní profesori amerických univerzít, nositelia Nobelovej ceny, ako aj viaceré európske osobnosti, o názoroch ktorých sa v médiách cudne mlčí, aby sa nenarušila „jednota“ západného sveta. Vladimír BLAHO,  Slovo