Znižovať deficit verejných financií bude hlavná funkčná náplň terajšej, ale aj všetkých ďalších koaličných vlád. Žiadna ale nebude prijímať opatrenia na znižovanie nákladov týkajúce sa spravovania vecí verejných, z ktorých sú najdôležitejšie zníženie počtu krajov a okresov, ako aj zrušenie štátnych ako aj verejných úradov s duplicitnou funkčnou náplňou. Koaličné vlády sa tak budú zaoberať na strane príjmov do verejných rozpočtov so zvýšením daní a odvodov a na strane výdavkov s parametrickými zmenami dôchodkového systému, čo sú v oboch prípadoch z hľadiska sociálneho zmieru najhoršie oblasti. Ako to napokon dopadne nebudeme špekulovať, keďže všetko bude závisieť aj od budúceho vývoja nášho trhu práce, s ktorým to zatiaľ vyzerá zle – nedobre. Treba si však uvedomiť, že pod reformou nemôžeme rozumieť čiastkovú zmenu niektorého parametra, ale aj systémový prístup vzájomne súvisiacich zmien, akými by trebárs v dôchodkovom systéme bol súlad medzi stále narastajúcim počtom poberateľov dôchodkov a počtami tých, čo aj do verejných rozpočtov platia dane a odvody.
Reforma vzdelávania opäť na stole
Jeden z najdôležitejších predpokladov uskutočnenia štrukturálnych zmien v našej ekonomike bude vzdelanostná úroveň absolventov vysokých škôl tak, aby zodpovedala potrebám a požiadavkám trhu práce. Okrem znalosti cudzích jazykov a ovládania komunikačných technológii, sa očakávajú od nich aj praktické zručnosti. Štatistiky však hovoria, že väčšina absolventov nielen že nepracuje v odbore ktorý študovali, ale aj pracujú na funkciách, kde nie je potrebné vysokoškolské vzdelanie, čo nielen pre nich ale aj pre nás všetkých predstavuje nevyčistiteľnú stratu. Naše vysokoškolské školy začali upadať vtedy, keď hromadne vznikali súkromné vysoké školy, kde namiesto prijímacích pohovorov sa skôr robili nábory, keď študentovi viac záležalo na titule ako na odbornosti, keď namiesto ústnej skúšky sa robili hromadné testy za výdatnej pomoci disponibilnej mobilnej komunikácii, keď prestala byť povinná účasť na prednáškach, pretože prednosť dostala práca, z príjmu ktorej študenti financovali náklady svojho štúdia a takto by sme mohli pokračovať.
Na Slovensku máme Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo, ktorá má posúdzovať kvalitu a efektívnosť vzdelávania na vysokých školách, na základe ktorej by sa mala udeľovať aj akreditácia, bez ďalšieho komentára. Hľadáme vraj mechanizmy ako zatraktívniť naše školy pre zahraničných študentov namiesto toho, aby sme venovali väčšiu pozornosť prečo sa neustále zvyšujú počty našich maturantov nadobudnúť vysokoškolské vzdelanie na zahraničných vysokých školách. Pričom z nich sa dosť veľký počet nevracia pracovať domov. A tak sa znovu hovorí o potrebe reformovať vzdelávací systém, ktorý sa doteraz skôr zaujímal o to, ako zvýšiť nízke mzdy učiteľov. Najnovšie sa hovorí o troch cykloch vzdelávania, či o tom, že štátne osnovy budú iné pre rómske osady a iné pre dedinky a iné pre hlavné mesto, čo predsa nie je nič iné ako decentralizácia vzdelávania. Potom už nebudeme hovoriť, že v hlavnom meste či v niektorých krajských mestách máme vyššie mzdy a preto aj drahšie nehnuteľnosti, ale dokonca že aj ich absolventi sú vzdelanejší…
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm