India

Najväčším živým tvorom planéty je Gaia, samotná Zem. Dýcha, pulzuje, mení sa a v pravidelných cykloch sa vo veľkých kataklizmách očisťuje. Existujú na nej miesta, kde genius loci zanecháva v našej duši mimoriadne hlboké stopy.

Chand Baori je neuveriteľné stavebné dielo v dedine Abhaneri v indickom štáte Radžastane. Je to hlboká štvorstranná stavba s chrámom, pavilónom a odpočivárňou na jednej strane. Aj keď o výstavbe tohto diela nie je žiadna dokumentácia a informácií je málo, všeobecne sa verí, že ho postavili za vlády radžu Chandu. Pomenovanie dostalo podľa miestneho vládcu z dynastie Nikumba. Voda je prazdrojom života a v hinduistickej mytológii má osobitnú úlohu ako hranica medzi nebom a zemou, známa ako tirtha. Doba vzniku sa datuje do 8. – 9. storočia, avšak sú to len približné údaje na základe podobnosti štýlu priľahlého chrámu Haršat Mata s chrámami Paranagar a Mandore. Chrám Haršat Mata tvoril spolu s Chand Baori nielen komplex na čerpanie vody, ale, samozrejme, aj na náboženské účely.

Monumentálna fotogenická studňa v tvare obrátenej pyramídy alebo antického amfiteátra pozostáva z 3500 úzkych schodov vedúcich postupne do hĺbky 30 metrov k zdroju vody v strede. Pravdepodobne ide o najhlbšie a najstaršie schodisko, ktoré podľa povesti vybudovali duchovia za jednu noc. Na dne zostáva vzduch o 5 – 6 stupňov chladnejší ako na povrchu. Cieľom bolo uchovať počas suchého počasia prístup k vode. Keďže v Radžastane bol dlhodobo problém s vodou, staroindické písma odkazovali na stavbu studní, kanálov, nádrží a priehrad, ktoré fungovali ako zásobníky schopné akumulovať veľké množstvo vody a udržiavať ju chladnú. Pútnici si tu pred vstupom do neďalekého chrámu mohli umyť ruky a nohy. Odhaduje sa, že v severoindických štátoch postavili viac ako 3000 studní. Aj keď mnohé z nich schátrali, prípadne ich zasypali, stále existujú stovky funkčných studní z dávnych čias. Celé okolie je dobrým príkladom architektonických znalostí architektov dávnych dôb.

V Indii nebolo otroctvo, ako ho poznáme napríklad z Grécka, indický kastovný systém bol v každej kaste vysoko špecializovaný. Vo vnútri každej kasty bola rovnosť a určitá dávka slobody a každá kasta pracovala výlučne v jednom určitom odbore, čo viedlo k vysokému stupňu špecializácie a zručnosti v remeslách. Magické bludisko tvorí hra svetla a tieňov, čo dodáva dielu podmanivý vzhľad s vodou jasnozelenej farby uprostred. Stavebné oblúky pridali neskôr, India nemala žiadny koncept oblúkov. Na strane pavilónu sú zobrazenia Šivu, Višnu, Parvati a ďalších bohov z hinduistickej mytológie. Približne sto metrov západne stojí chrám orientovaný na východ s kupolovitou strechou, zasvätený Haršat Mate, bohyni šťastia a radosti. Slovo Haršat je odvodené od hindského slova harš – šťastie. Chrám v minulosti zdevastoval útok islamského vládcu Mahmúda z Ghazní. Džaváharlál Néhrú v knihe Objavenie Indie píše, že okolo roku 1000 podnikol turecký sultán Mah­múd z Ghazní v Afganistane krvavé a kruté nájazdy do Indie a vracal sa domov s nesmiernymi pokladmi. Spustošil severnú Indiu a až v Kašmíre a Radžastane utrpel ťažkú porážku a viac sa do Indie nevrátil. Zapôsobilo na neho indické staviteľstvo a odniesol si so sebou z Indie mnoho stavbárov a remeselníkov. Afganská nadvláda sa však postupne rozšírila aj na juh Indie a postupne splynula s tamojšou kultúrou. Podstatný zlom nastal až s príchodom Britov, keď Indiu prvýkrát riadili zvonka. Briti urobili z Indie svoju kolóniu a zostali cudzími votrelcami v krajine.

AUTOR: Vladimír Líška