Európsky parlament koncom apríla ratifikoval obchodnú dohodu po odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Europoslanci tým symbolicky odomkli Britom putá, ktoré im bruselský moloch uťahoval k nevydržaniu.

Pobrexitová dohoda nadobudla účinnosť 1. mája, takmer päť rokov od pamätného júnového referenda 2016, v ktorom účastníci plebiscitu prejavili odhodlanie nedať sa viac spútavať panovačnou eurokraciou.

Ako ďalej

Pravidlá v dohode s EÚ sú pre ostrovnú monarchiu právne záväzné a súdne vymáhateľné. Ťahá v nich síce za kratší koniec, ale je to cena, ktorú ochotne zaplatila, aby mohla opäť voľne dýchať. Po takmer šiestich desaťročiach členstva vo zväzku, ktorý sa rozbujnel z obchodnej medzištátnej organizácie na bezmála federalizovaný superštát, sa kedysi pyšný Albión znovu môže stať sám sebou. Premiér Boris Johnson predvlani zostavil skupinu odborníkov, aby mu pomohli vypracovať komplexný program pre návrat Veľkej Británie do svetovej arény ako svojbytného štátu, ktorý vie, čo chce a chce byť pánom svojho osudu. Dňa 16. marca ho predstavil v Dolnej snemovni parlamentu ako správu o bezpečnosti, obrane a zahraničnej politike. Vláda ho zverejnila aj na svojej webovej stránke a má 114 strán. Nesie titul Global Britain in a competetive age, ktorý TASR preložila ako Globálna Británia v dobe konkurencie. Bez preháňania ho možno považovať za štátnu doktrínu koncipovanú pre časové obdobie do roku 2030. Rozhodne stojí za pozorné preštudovanie. Pozorné – a nie rýchle a letmé, a to preto, aby čitateľ mohol mentálne triediť balast politického marketingu a hyperkorektnosti od argumentačnej podstaty jednotlivých kapitol.

Vízia rozvoja Veľkej Británie počas tretej dekády 21. storočia sa stáva predmetom záujmu niekoľkých miliónov Európanov z postsocialistických krajín. Po páde železnej opony sa ich vybralo do Spojeného kráľovstva za zárobkami, štúdiom i za voľnejším životom v súhrne niekoľko miliónov. Zmena prisťahovaleckých predpisov po brexite pre občanov štátov EÚ núti značnú časť z nich zvažovať, či tam ostanú natrvalo alebo sa vrátia domov. Tlačová agentúra Reuters už začiatkom februára zverejnila číslo, ktoré Stredoeurópanom, dumajúcim nad tým, čo s takouto dilemou, takmer vyrazilo dych. Udelenie trvalého pobytu získalo 4,3 milióna občanov krajín EÚ, štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ + Island, Nórsko a Lichtenštajnsko) a Švajčiarska. Sú to obrovské počty – a neprestávajú narastať. Všetci totiž môžu i s rodinami požiadať o trvalý pobyt – ako uviedol Český rozhlas – do 30. júna 2021. Podmienky sú prosté:

Ak žijú v krajine viac než päť rokov, mali by dostať status usadlíka. Ak žijú v Británii kratší čas, dostanú predbežný pobytový status, ktorý by mali mať možnosť neskôr zmeniť na trvalý. Za zmienku stojí záver správy: Britské štatistiky dokazujú, že občania EÚ sa sťahujú do Británie aj naďalej a do krajiny ich stále viac prichádza než z nej odchádza.

Za takýchto okolností, keď hodiny odbíjajú posledný mesiac času na učinenie životného rozhodnutia, poskytuje uvedený dokument vítaný zdroj poznania o tom, akú budúcnosť pripravuje pobrexitová Británia v nastávajúcej dekáde sebe i okolitému svetu. Zrozumiteľnejší preklad názvu novej štátnej doktríny by azda bol: Británia v ére vyostrenej rivality národov. Prísne protiepidemické reštrikcie síce okresali rozsah presídľovacích transkontinentálnych programov, no nezahladzujú medzirasové a medzietnické trenice vo vnútri Veľkej Británie i USA. Obe tieto bašty tzv. transatlantického civilizačného okruhu si vedome demontujú kultúrne, jazykové, duchovné, mravné a hodnotové systémy. Veľkú Britániu čaká do roku 2030 riadená implózia tradičnej národno-kultúrnej základne väčšinového obyvateľstva. Nastoľovanie režimu postaveného na dogme o akejsi dedičnej vine belochov a Európanov má v Británii mnoho sprievodných znakov. Anglosasi miznú z čela politických subjektov. Na ukážku poslúžia i voľby primátora Londýna, ktoré sa konali 6. mája. O znovuzvolenie sa uchádzal – a aj ho získal – 50-ročný Sadiq Khan, syn prisťahovalcov z Pakistanu. Zastupoval Labouristickú stranu. Jeho porazený súper, vnuk prisťahovalcov z Jamajky Shaun Bailey, kandidoval za Konzervatívnu stranu. Menšinovosť a multikultúrnosť kraľuje vo verejnom živote súčasnej Británie už teraz. Ak sa pôvodní Briti včas nezobudia, bude tam do desiatich rokov čokoľvek iné než globálny univerzalizmus posudzovaný ako ideozločin.

AUTOR: Patrik Sloboda