Pod pojmom ekonomická globalizácia sa rozumie vzájomné prepojovanie národných ekonomík do celosvetových trhov, čo nadnárodným firmám aj za pomoci komunikačných technológii umožňovalo zakladať ich podniky v zahraničí. Tieto sa zakladali tam, kde náklady na ich predmet podnikania boli najnižšie, pritom zisky z nich sa zdaňovali tam, kde daňové sadzby boli najnižšie. Ekonomická globalizácia je spojená s fungovaním Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktoré globalizáciu finančne podporili, ako aj so Svetovou obchodnou organizáciou, ktorá podmienky vzájomného obchodovania regulovala.

Výsledkom ekonomickej globalizácie však je, že národné ekonomiky sa stali navzájom viac závisle, o čom sme sa presvedčili pri terajšej koronavírusovej pandémii. Navyše globálna ekonomika stratila na týchto daňových únikoch viac ako 200 miliárd dolárov ročne, ktoré nám teraz chýbajú pri financovaní odstraňovania následkov korony. Doteraz sa chýbajúce peniaze v rozpočtových príjmoch kompenzovali aj  emitovaním štátnych dlhopisov všade na svete, dôsledkom čoho je aj terajšia obrovská neudržateľná zadlženosť globálnej ekonomiky, ktorá vraj niekoľkonásobne prevyšuje svetový objem HDP.

Rovnaká sadzba posilní euro

Terajší mechanizmus fungovania zadlženej globálnej ekonomiky však treba v daňovej oblasti zmeniť aj zavedením minimálnej daňovej korporatívnej sadzby, ktorú americký prezident Joe Biden navrhuje minimálne vo výške 15 percent všade na svete, čo však nebolo prijaté so všeobecným súhlasom. Jedni  hovoria o obmedzení doterajších daňových únikoch, čo je základom pre budúcu stabilitu medzinárodného daňového systému, iní o obmedzení daňovej suverenity štátov v oblasti zdaňovania príjmov a teda aj daňovej konkurencii. V tejto súvislosti si treba povedať, že zavedenie aj rovnakej daňovej sadzby vo všetkých členských krajinách eurozóny, by bol aj dôležitým predpokladom dosiahnutia súladu medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikmi štátov v eurozóne. Tým by sa mohla posilniť integračná funkcia spoločnej meny euro pri vstupe všetkých členov únie do eurozóny.

Digitálna daň do európskeho rozpočtu

Jednou z možnosti zvyšovania príjmov do európskeho ale aj národných rozpočtov je zdaňovanie bohatých amerických digitálnych spoločností. Tieto sa dokonca vyhýbali plateniu daní aj do amerického rozpočtu, pritom neporušovali žiadny zákon. Využívali totiž pravidlá podnikania v on-line priestore, v ktorom si nemusia zriadiť prevádzku v každom štáte. Doteraz nebolo možné sa s americkou administratívnou dohodnúť na jej zavedení na starom kontinente a keď, tak predchádzajúci americký prezident reagoval následnými sankciami. Za terajšieho amerického prezidenta sa už podarilo zaviesť národnú digitálnu daň vo Francúzsku, Taliansku a v Rakúsku. U nás sa zatiaľ vyčkáva, čakáme či sa európskym politikom podarí dohodnúť sa na jej platení aspoň do európskeho rozpočtu.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.