Pod pojmom ekonomická globalizácia sa rozumie vzájomné prepojovanie národných ekonomík do celosvetových trhov, čo nadnárodným firmám aj za pomoci komunikačných technológii umožňovalo zakladať ich podniky v zahraničí. Tieto sa zakladali tam, kde náklady na ich predmet podnikania boli najnižšie, pritom zisky z nich sa zdaňovali tam, kde daňové sadzby boli najnižšie. Ekonomická globalizácia je spojená s fungovaním Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktoré globalizáciu finančne podporili, ako aj so Svetovou obchodnou organizáciou, ktorá podmienky vzájomného obchodovania regulovala.
Výsledkom ekonomickej globalizácie však je, že národné ekonomiky sa stali navzájom viac závisle, o čom sme sa presvedčili pri terajšej koronavírusovej pandémii. Navyše globálna ekonomika stratila na týchto daňových únikoch viac ako 200 miliárd dolárov ročne, ktoré nám teraz chýbajú pri financovaní odstraňovania následkov korony. Doteraz sa chýbajúce peniaze v rozpočtových príjmoch kompenzovali aj emitovaním štátnych dlhopisov všade na svete, dôsledkom čoho je aj terajšia obrovská neudržateľná zadlženosť globálnej ekonomiky, ktorá vraj niekoľkonásobne prevyšuje svetový objem HDP.
Rovnaká sadzba posilní euro
Terajší mechanizmus fungovania zadlženej globálnej ekonomiky však treba v daňovej oblasti zmeniť aj zavedením minimálnej daňovej korporatívnej sadzby, ktorú americký prezident Joe Biden navrhuje minimálne vo výške 15 percent všade na svete, čo však nebolo prijaté so všeobecným súhlasom. Jedni hovoria o obmedzení doterajších daňových únikoch, čo je základom pre budúcu stabilitu medzinárodného daňového systému, iní o obmedzení daňovej suverenity štátov v oblasti zdaňovania príjmov a teda aj daňovej konkurencii. V tejto súvislosti si treba povedať, že zavedenie aj rovnakej daňovej sadzby vo všetkých členských krajinách eurozóny, by bol aj dôležitým predpokladom dosiahnutia súladu medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikmi štátov v eurozóne. Tým by sa mohla posilniť integračná funkcia spoločnej meny euro pri vstupe všetkých členov únie do eurozóny.
Digitálna daň do európskeho rozpočtu
Jednou z možnosti zvyšovania príjmov do európskeho ale aj národných rozpočtov je zdaňovanie bohatých amerických digitálnych spoločností. Tieto sa dokonca vyhýbali plateniu daní aj do amerického rozpočtu, pritom neporušovali žiadny zákon. Využívali totiž pravidlá podnikania v on-line priestore, v ktorom si nemusia zriadiť prevádzku v každom štáte. Doteraz nebolo možné sa s americkou administratívnou dohodnúť na jej zavedení na starom kontinente a keď, tak predchádzajúci americký prezident reagoval následnými sankciami. Za terajšieho amerického prezidenta sa už podarilo zaviesť národnú digitálnu daň vo Francúzsku, Taliansku a v Rakúsku. U nás sa zatiaľ vyčkáva, čakáme či sa európskym politikom podarí dohodnúť sa na jej platení aspoň do európskeho rozpočtu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm