Pred pandémiou sa výrazne zvyšovali mzdy v takmer vo všetkých sektoroch ekonomiky, ktoré počas nej nebolo kde „utratiť“, čoho dôkazom sú správy z bankového sektora, že väčšina z nás usporila viac. Pokiaľ inflácia bola pod jedno percento, pokles kúpnej sily nami ušetrených peňazí nás skôr „netankoval“, čo už neplatí. Zo všetkých strán počujeme o narastajúcej inflácii, dôkazom čoho napokon je, že už takmer všade platíme viac, ale mzdy sa nám akosi zasekli. Pri kontrole stavu peňazí na účtoch vidíme, že v prípade bežných, sú poplatky vyššie ako úroky a v prípade sporiacich a termínovaných, nám pripíšu ročne pár desiatok eur. Ako má na tento stav reagovať domácnosť? Banka a finanční sprostredkovatelia nám navrhujú investovať, pričom ale nezabudnú pripomenúť, že aj pri investovaní s peniazmi môže dôjsť aj k strate, čo znamená, že peniaze investované do nechránených bankových produktov kapitálového trhu nám nielen že neprinesú nič, ale dokonca aj stratu.

Abeceda peňažného podnikania

V škole a napokon ani doma, sme nedostali abecedu finančnej gramotnosti a tak sa spoliehame na „ presvedčovanie“ bankového úradníka, ktorý od nás najprv chce odpoveď na celý rad otázok, vrátane súhlasu so spracovaním osobných údajov. Dôvodom je vraj zistiť prečo a za akým účelom budeme chcieť v budúcnosti peniaze použiť, vrátane ich rozloženia aj do viacerých investičných príležitostí. Na ich doporučenie, že treba kupovať vtedy, keď sú produkty lacné a predávať vtedy, keď sú drahé, obyčajne nereagujeme, keďže v praxi v panike postupujeme opačne.

Tiež by sme nemali podliehať terajším módnym trendom akým je dnes investovanie do kryptomien, čo sme sa mali možnosť presvedčiť. Či budeme ale reagovať na mimoriadne správy o vytvorení alternatívneho bankového systému, ktorý je prístupný všetkým, nebudeme komentovať. Čo by si však každý peňažný investor mal minimálne zistiť,  sú výška vstupných a výstupných poplatkov, poplatky za spravovanie peňazí vo fondoch, percento zhodnocovania investovaných peňazí a periodicita vyplácania ich výnosov. Zvlášť treba byť opatrní ak ide o investovanie do korporatívnych dlhopisov, aj keď obyčajne ponúkajú vyšší výnos. V čase internetovej a mobilnej komunikácie sa predpokladá, že aj malý peňažný investor má prístup k sledovaniu pohybu peňazí na jeho vybraných fondoch a podľa toho aj v spolupráci so svojím poradcom má možnosť na stav kvalifikovaným spôsobom reagovať.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.