Ozbrojený konflikt na Donbase, ktorý nesie charakteristiky občianskej vojny, sa začiatkom apríla vyostril, keď patróni znepriatelených strán zvyšovali vlastné branné formácie v blízkosti konfliktných zón. Na jednej strane Spojené štáty a vojenský pakt NATO ako spojenci Ukrajiny, na strane druhej Ruská federácia ako ochranca povstalcov.

Kým ruské vojská sa po ukončení pravidelných výročných manévrov stiahli, Ukrajina a jej transatlantickí protektori neprestávajú rinčať zbraňami. Stále vyvíjajú čulú provokačnú činnosť, ktorú bagatelizujú ako neútočnú a zameranú na zásobovanie, logistiku, výcvik či poradenstvo.

Obchvat sa nedarí ani z juhu…

Po prevrate v Kyjeve pred siedmimi rokmi rozbehol Západ preteky v zbrojení. Tvoria súčasť oživenej studenej vojny, z ktorej môže, ale nemusí vzplanúť konflikt horúci. Washington dal uvaliť na Rusko aj hospodárske embargo, ktoré zabolelo, ale bolesť pominula. Ruská ekonomika sa v núdzi naučila spoliehať na vlastné sily a zmobilizovala vnútorné zdroje na prebudovanie ozbrojených síl bez toho, aby výraznejšie utrpela životná úroveň občanov.

Ukrajina naďalej ostáva sudom pušného prachu a tvorí azda najžeravejšie ohnivko výbušného reťazca, ktorý geostratégovia vo Washingtone kladú po celom dostupnom obvode hraníc Ruska. Sú trpezliví a donedávna žili v predstave, že majú prevahu, ktorá im vydrží po generácie. Od zániku Sovietskeho zväzu prešlo tridsať rokov a s hrdúsivým obkolesovaním Ruska sa ďaleko nedostali. Otvorili si základne v Pobaltsku a pridávajú Ukrajinu. Koncom apríla však zbabrali prípravu prevratu v Bielorusku, cez ktoré by viedla ideálna rovinatá trasa pozemnej ofenzívy na Moskvu.

Ani nástupná platforma na Japonských ostrovoch nemusí byť taká vhodná ako ešte pred tridsiatimi rokmi. Držaním Japonska v šachu môže Rusko poveriť nového nezvaného člena klubu jadrových mocností, ktorým sa stala KĽDR. S krajinou vychádzajúceho slnka má nevyrovnané účty za ukrutnosti páchané na kórejských civilistoch japonskými okupantmi počas druhej svetovej vojny. Vláda v Pchjongjangu rada vyhovie prípadnej žiadosti Moskvy o „postráženie“ Japonska výmenou za nejaký druh hospodárskej či technickej pomoci.

Ruský medveď by bol krajne zraniteľný na dlhej hraničnej čiare s Kazachstanom a Mongolskom. Obe krajiny však patria do záujmovej sféry Číny, ktorá v nej necháva transparentne pôsobiť susedné Rusko, no nie imperiálnych Angloameričanov. Tí sa pokúšajú nahlodávať Kazachstan pre jeho ropné bohatstvo, ale narážajú na neochabujúce odhodlanie vlády v Astane držať si od tela Washington, Peking i Moskvu. Plánovači v Pentagóne a v Bielom dome, ktorých sa ultraliberálna garnitúra prezidenta Joa Bidena po odchode Donalda Trumpa nezbavila, nebudú môcť pôsobiť v Kazachstane a v iných bývalých postsovietskych stredoázijských republikách tak, aby boli efektívni. Budú musieť byť kultúrno-politicky uvedomelí a podriaďovať šíreniu ultraliberálnej dekadencie i efektivitu práce.

V islamskej Strednej Ázii budú rokovacím partnerom na posmech. Stredoázijské republiky sú štáty s väčšinovým obyvateľstvom patriacim do turkickej jazykovej skupiny. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prešiel pred dvadsiatimi rokmi vnútornou duchovnou očistou a zavrhuje Západ ako chorý a úpadkový. Často sa musí stretávať s politickými špičkami dekadentného Západu a čoraz ťažšie sa mu darí udržiavať dekórum a tváriť sa, že ich berie vážne. Šiesteho apríla k nemu zavítala predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Politické špičky v Ankare si ju pamätajú ako nemeckú ministerku obrany a totálnu diletantku. Vážne naštrbila dobré meno nemeckých ozbrojených síl zavádzaním systému prednostného povyšovania privilegovaných menšín na úkor kvality celku a bojaschopnosti štátu. Prezident Erdogan ju v novej funkcii šéfky EK prijal chladne a usadil na diváne s maskou na tvári. Do kresla vedľa seba posadil predsedu Európskej rady Charlesa Michela, s ktorým sa rozprával bez masky.

Lobistom amerického vojensko-priemyselného komplexu je slabnúci vplyv západných politických reprezentácií na štátnikov v islamskom svete dobre známy. Nepochybujú o tom, že počas úradovania tandemu Joe Biden – Kamala Harrisová v Bielom dome sa americkej mäkkej diplomacii v Strednej Ázii príliš dariť nebude. Je hyperkorektne zmäkčilá, a zároveň dogmaticky zatvrdnutá. Triezvo uvažujúcim zbrojárskym kruhom je zrejmé, že ak chcú zvyšovať produkciu pod zámienkou poľovačky na ruského medveďa, musia vláde jasne povedať, aby sa k nemu predierala ľahšou cestou než tou cez Strednú Áziu.

AUTOR: Patrik Sloboda