Za záchranu, obnovenie a naštartovanie ekonomiky eurozóny je peňazí dosť, keďže ECB ich v rámci menovej politiky natlačila za viac ako 1,5 miliardy eur, ktoré si následne Európska komisia požičia cez emitované európske dlhopisy a napokon aj národné vlády členských krajín eurozóny ich v rámci svojej fiškálnej politiky prerozdeľujú ako svoje stimuly. A tak sa nečudujme, že tento transmisný mechanizmus kolobehu ničím nekrytých peňazí nedokáže pred pandémiou a už vôbec nie teraz, naštartovať toľko požadovanú infláciu.

Čo však dokáže je zvyšovanie inflácie aktív, ktoré ale merané akciovým indexom nezodpovedajú objektívnej ekonomickej realite akciových spoločnosti. Sem patrí aj nárast cien nehnuteľnosti, ktoré sú tiež mimo objektívnu realitu, sú skôr vyvolané nízkymi úrokmi a dopytom po nich, keďže peniaze na akýchkoľvek účtoch v bankách zdevastovala práve spomínaná inflácia. Centrálna banka, Európska komisia a národné vlády sa chvália ako zachraňujú koronavírusom poškodzovanú ekonomiku, čo však nie je pravda.

Konečným dôsledkom ich „záchrany“ nie je nič iné ako dlhy, ktorých objemy v niektorých štátoch sveta prekračujú ich ročne dosiahnuté HDP a preto sú nesplatiteľné. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa nekoná a keďže ECB nehodlá zvyšovať úroky, bude ich aj nízka inflácia čoraz menej odpisovať. Či majú centrálne banky radosť z toho, že dlžníkov neustále pribúda, nebudeme špekulovať a to aj napriek tomu, že úrokový rozdiel medzi úrokmi na úvery a vklady je malý a je jeden z príčin poklesu bankového zisku.

Karuselové splácanie dlhov

Splácanie terajších dlhov je založený na známom karuselovom mechanizme v nebankových inštitúciách, keď sľubované vysoké úroky boli vyplácané novým peňažnými vkladmi. Keď ďalšie neboli, zastavil sa ich kolobeh a tak ich podnikanie skrachovalo. Ako sa môžu splácať dlhy v niektorých štátoch keď sú vyššie ako ich ročne vyprodukované HDP? Nemôžu, musia si požičať ďalšie peniaze za nižší úrok, predĺžiť obdobie ich splácania, alebo žiadať investorov o ich čiastočne odpustenie, čo je vždy spojené aj s nejakou inou formou podpory, trebárs v privatizácii štátneho majetku bankrotujúceho štátu.

Karuselové splácanie dlhov v niektorých krajinách bolo však spojené s vyhlásením ich platobnej neschopnosti, čo neprajeme nikomu. Na dlhoch Európskej komisie, ktoré vzniknú emitovaním dlhopisov prostredníctvom niektorých svetových bank, „zarobia“ najviac zahraniční investori, ktorým transmisné rabaty zaplatia ako napokon vždy, európski daňoví poplatníci.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.