Slováci patria dlhodobé medzi konzervatívnych investorov, ktorí dočasne voľné peniaze majú radšej uložené na účtoch v bankách, ako v cenných papieroch na kapitálovom trhu. Jednoducho povedané uprednostňujú skôr bezpečnosť svojich peňazí a teda sporenie, pred výškou ich zhodnotenia, čo je možné dosiahnuť len investovaním. Jedným z dôvodov prečo sú úroky na vkladoch bankách tak nízke je menová politika ECB, ktorá za lacné peniaze vykupuje dlhy zadlžených členských štátov eurozóny, ktoré ale musí niekto zaplatiť, čo nie je nikto iní, ako spomínaní bankoví sporitelia.
Jednoducho tiež povedané, vládne dlhy niektorých nezodpovedných štátov v eurozóne sa splácajú aj zdaňovaním celoživotných úspor slovenských domácností. Mať ale peňažnú rezervu v bankách patrí medzi povinnosti každej zodpovednej domácnosti, ale držať väčšinu úspor na bežných účtoch s nulovým úrokom ako aj na sporiacich účtoch s úrokom menších ako miera inflácie, znamená stratu ich kúpnej sily, čo za posledných pár rokov bolo vždy. Samozrejme, že investovanie peňazí za ich vyššie zhodnotenie prináša určitú mieru rizika a preto každý záujem domácnosti o vyššie zhodnotenie usporených peňazí sa doporučuje konzultovať s licencovanými odborníkmi na investovanie na kapitálových trhoch.
ECB nechce rast výnosov
Dokedy bude teda ECB „poškodzovať“ usporené peniaze aj slovenských domácností a možno aj všetkých, ktorí tak kupovali nehnuteľnosti za premrštené ceny, nebudeme špekulovať. Počas pandémie určite pomohli predovšetkým tým, čo pred ňou stáli pred krachom, potom koaličným vládam, ktoré pred parlamentným voľbami sľubovali nemožné a tak sa zadlžili, že bez lacných peňazí od centrálnej banky by dnes museli skrachovať.
Výnosy z vládnych dlhopisov sa začali aj v eurozóne zvyšovať z viacerých dôvodov. Dôvodom určite nie sú spomínané peniaze od ECB, ale skôr vyšší dopyt po tovaroch dlhodobej spotreby, ktorý sa postupne začína uvoľňovať. Vyššie výnosy štátnych dlhopisov ale spôsobujú nárast inflácie. ECB už ohlásila, že rast výnosov štátnych dlhopisov na starom kontinente nie je žiadúci a tak jej neostáva nič iné, len naďalej lacno vykupovať štátne dlhopisy najviac zadlžených členských štátov eurozóny a tak aj zdaňovanie úspor slovenských sporiteľov bude pokračovať.
Ako sa bude zabezpečovať udržateľnosť verejných financií však ECB skôr netrápi, keďže táto parketa je vraj vecou fiškálnej politiky vlády, od ktorej sa očakávajú opatrenia na zvyšovanie príjmov a znižovanie výdavkov vo verejných rozpočtoch. Potom je zaujímavé, prečo Európska komisia vyzýva národné vlády pokračovať vo fiškálnej podpore ich ekonomík a to aj napriek narastajúcemu deficitu verejných financií a verejného dlhu k HDP. Z členských krajín eurozóny sú najviac zadlžené Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ktoré by vraj mali byť opatrnejšie vo využívaní verejných peňazí. Európska komisia za posledné dva roky totiž nevyžaduje dodržiavať rozpočtové a dlhové pravidlá, hoci za ich prípadné prekračovanie v minulosti nikdy neuplatňovala sankcie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm