Pre väčšinu našich zamestnancov a zamestnávateľov musia byť závery G7, čo je sedmička asi najvyspelejších ekonomík sveta, bez Ruska a Číny, určite obrovským prekvapením. Okrem obviňovania Číny, ktorá sa vraj v snahe dostať na svetový ekonomický piedestál, presadzuje v globálnej ekonomike podľa nich aj netrhové zásahy, sa napokon slávnostne dohodli na zdanení ich veľkých nadnárodných spoločnosti, čo sú predovšetkým americké firmy, ktoré doteraz platili dane tam, kde sú najnižšie, alebo vôbec.
Nedopustili sa pritom žiadnych porušení daňových zákonov, ako sa u nás hovorí o daňovej medzere, ale o rozdielnom prístupe americkej administratívy zaobchádzať s daňami najbohatších amerických technologických digitálnych firiem. Oni totiž nemajú žiadny zdaniteľný príjem, ich účtovníci poznajú neštandardné finančné nástroje, technológiu zdaňovania kapitálových ziskov a takto by sme mohli pokračovať.
Bohatí Američania sa tak sami rozhodnú kedy a či vôbec budú daň platiť. Ako to napokon dopadne si však počkajme, keďže jedna vec je vrcholovými politikmi na ich stretnutí s niečím súhlasiť a iná vec je ich stanoviská formulovať do zákona, ktorý v tomto prípade má pre tých najbohatších na celom svete zásadný dopad.
Digitálna daň odľahčí povinnosti ostatným
Dohoda znie platiť minimálne 15 percentnú daňovú sadzbu pre právnické osoby do štátneho rozpočtu všade tam, kde firma peniaze zarobila, ale bez rozhodnutia z čoho, tým sa myslí z akého daňového základu. A práve ten je dnes dôvodom rôznych špekulácii, čo napokon platí aj teraz pri zdaňovaní právnických osôb na Slovensku, čoho dôkazom je, že väčšina jednoosobových eseročiek u nás dane neplatí a či niečo porušujú, je vecou finančnej správy.
O tom, že v platení daní aj u nás nie je všetko v poriadku svedčí, že okrem daňovej medzery sa v pripravovanej novelizácii správy daní a odvodov navrhuje aj dostať do súladu platenie daní zamestnancov, živnostníkov, ako aj spomínaných eseročiek, zatiaľ bez podrobnejšieho vysvetlenia. Ale vráťme sa do zdaňovania na úrovni nadnárodných spoločností. Jedni hovoria, že reforma globálneho daňového systému zodpovedá potrebám digitálneho veku, britský minister financií navrhuje, aby sa spomínaná daň netýkala podnikania v oblasti finančných služieb, kam patria aj banky, keďže tento sektor do britského štátneho rozpočtu prispieva najviac. S čím prídu ostatní na celom svete nebudeme špekulovať, ale všetkým je podozrivé, že terajší americký prezident súhlasil s niečím, na čo najviac doplatia jeho americké spoločnosti.
Náš štátny rozpočet pre budúci rok zatiaľ nepočíta s príjmom od týchto spoločnosti, ktoré aj u nás „zarábajú“. Niektoré členské krajiny eurozóny už zaviedli digitálnu daň, s rozdielnou daňovou sadzbou z výnosu a to aj napriek nesúhlasu americkej vlády, ktorá sa „vyhráža“ odvetnými colnými sadzbami. Predpokladá sa ale, že do medzinárodného zdaňovania svetového obchodu sa v rámci G7 zapojí aj OECD a tiež Svetová obchodná organizácia. Na odstraňovaní negatívnych dôsledkov pandémie sa tak budú konečne okrem zamestnancov, zamestnávateľov a živnostníkov podieľať aj vlastníci nadnárodných spoločností.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm