Za posledný rok sme od vlády, ale aj z mainstreamových médií počuli len o koronavíruse. Znamená to, že všetky choroby, ktoré sme doteraz mali, už neexistujú?

Štatistiky ukazujú všetku chorobnosť, ale viac-menej sa zatajujú, pretože informácie, ktoré nie sú každodenne v médiách, sa ignorujú a ľudia sa tým nezaoberajú. V mainstreame sa dookola pertraktuje len jedna choroba, tak pozornosť obyvateľstva je zameraná len jedným smerom, a to je veľká chyba. Štatistiky dokazujú celé spektrum chorôb, tak ako to bolo aj doteraz. Pred rokom 2020 sme mali na Slovensku jednopercentnú úmrtnosť, čiže každoročne asi každý stý človek zomiera na rozličné choroby, a to sme si, samozrejme, niesli aj cez rok 2020.

Aké dôsledky mala táto situácia na vážne onkologické ochorenia, srdcovo-cievne problémy, cukrovku, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtia na Slovensku?

Ešte v predvolebnej kampani vo februári 2020, tesne pred koronakrízou, všetci politici dôvodili, v akej vážnej zdravotnej situácii je Slovensko. A zrazu tie informácie po voľbách stratili na význame, prešli na slepú koľaj a nič z toho, čo sa vyzdvihovalo ako závažný problém slovenského zdravotníctva, sa neriešilo. A môžeme sa zamerať na srdcovo-cievne choroby, pretože dostať sa v roku 2020 do srdcovo-cievneho ústavu na vyšetrenie a ošetrenie napríklad s bežným ochorením, akým je fibrilácia predsiení (porucha srdcového rytmu), bolo obrovským problémom. Takto fungovala celá naša zdravotná starostlivosť. Dostávali ste otázky: Máte test? Prekonali ste covid? Nie ste v karanténe? My teraz berieme len naliehavé, akútne prípady. Tie išli na liečenie priamou líniou, tak ako to bolo aj pred pandémiou, ale mnohé choroby sa odkladali. Pokojne sa mohlo stať, že pacient sa nedočkal liečenia a mohol to aj neprežiť. Niekto mal nejakú ťažkosť a už sa do procesu zapojila rodina, ktorá pacienta odhovárala, aby nešiel do nemocnice, lebo je covid. Pacient na vyšetrenie nešiel, hoci jeho stav bol zo zdravotného hľadiska alarmujúci. Potom sa sám človek zablokoval, podľahol mediálnej propagande a nešiel do nemocnice, inokedy sa odvážil zatelefonovať a sestra mu povedala, že berú len akútne prípady. Hoci vláda sa rozhodla spočiatku obmedziť iba operačné výkony, v praxi sa zmenil celý systém ústavnej aj ambulantnej starostlivosti. Ambulancie boli prázdne a celá nemocnica robila len akútne prípady. Boli bežné prípady, že pacient napríklad s infekciou dýchacích ciest, alebo s bolesťou hlavy či brucha sa dotelefonoval lekárovi a lekár mu oznámil, aby ostal doma. Na diaľku mu predpísal lieky a tak ho liečil. Týmto spôsobom sa oddialila diagnostika, ktorá je mimoriadne dôležitá na včasné odhalenie choroby, čím sa zachraňujú neraz samotné životy pacientov. Ak má niekto banálnu chorobu, môžete mu pomôcť aj na diaľku, predpíšete liek a veríte, že sa jeho stav zlepší. Ak však mali ľudia napríklad zhubný nádor tráviaceho systému, tak si každým týždňom odkladania návštevy lekára zhoršovali vyhliadky na prežitie.

Môžeme hovoriť aj o konkrétnych číslach?

V roku 2020 sme diagnostikovali množstvo pokročilých rakovín, zhubných nádorov tráviaceho systému. Ide o zhubné nádory pažeráka, žalúdka, pečene, pankreasu či žlčníka a tým, že bola pandémia, ale aj tým, že sa politika a zdravotníctvo orientovali iným smerom, mali pacienti sťaženú diagnostiku, liečbu a zhoršenú prognózu prežitia. Dlhé roky sa Slovensko borí s mnohými zhubnými nádormi, čo viedlo zdravotníkov k vyjadreniam o odvrátiteľných úmrtiach. Tie sa odhadovali na niekoľko tisíc a predpokladám, že v roku 2020 sa toto číslo radikálne zvýšilo. Štatistika hovorí jasnými číslami vo výskyte zhubných nádorov za rok 2020. Minulý rok ich lekári zachytili takmer 30-tisíc a 16-tisíc ľudí na zhubný nádor zomrelo. Najčastejším nádorom bol kolorektálny karcinón – rakovina hrubého čreva a konečníka (za minulý rok pribudlo takmer 5-tisíc pacientov) a pri tejto chorobe je Slovensko v incidencii na druhom mieste vo svete. V roku 2020 sme diagnostikovali karcinóm pľúc u 3-tisíc ľudí, karcinóm prsníka u 3-tisíc žien, karcinóm prostaty u 2 500 mužov. Celkové údaje nájdete v tabuľke, ktorú dávam čitateľom k dispozícii.

Vtedajší premiér Igor Matovič a minister Jaroslav Naď mali pripravenú atómovú bombu a nové SNP v podobe celoplošného testovania. Vieme, ako to dopadlo. Ako sa na tento ich pokus s odstupom času pozeráte?

Na jeseň boli dve anomálie. Jedna bola, že sme výnimočne celosvetovo podstúpili celoplošné testovanie a druhá bola, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sme sa stali top jednotkou vo výskyte prípadov covid-19 a zaznamenali sme pomerne vysokú úmrtnosť. Tieto dve anomálie musíme dávať jednoznačne do súvislosti. Rozhodnutia, ktoré navyše prudko zasiahli do osobnej slobody, vznikali tak prudko a rýchlo, že nielen laická, ale ani odborná verejnosť vôbec nemala šancu zareagovať. Celoplošné testovanie prispelo k nadmernému rozširovaniu choroby na Slovensku.

Patrili ste medzi tých, ktorí našli odvahu a jasne pomenovali problém zdravotníctva a pandémie ako takej. Uviedli ste, že vláda odstavila od verejného vyjadrovania skutočných odborníkov, keď vytvorila jednostranné konzílium bez oponentúry iných odborníkov. Prečo sa mnohí skutoční zdravotníci nechali zatlačiť do úzadia? Báli sa, že môžu dopadnúť tak ako doktor Igor Bukovský či Marián Kollár, ktorých premiér častoval invektívami a vulgarizmami?

Človek sa pohybuje najradšej v prostriedku, a to sa týka aj odborníkov v zdravotníctve. Samozrejme, že prebiehajú diskusie a výsledok konkrétneho záveru príde až po získaní rozsiahlych skúseností, poznatkov a postrehov v diagnostike či sledovaní pacientov. Až potom môžu prísť jasné závery a odporúčania, aby sme konali správne a pacientom v skutočnosti pomohli. Pri covid-19 bol problém v tom, že choroba prišla nečakane, aj rozhodnutia boli nečakané a odborníci s alternatívnymi názormi nemali priestor na vyjadrenie. Nevznikli ani širokoplošné diskusie na úrovni odborných spoločností. Jednoducho z týždňa na týždeň tu začali platiť opatrenia, ale nevytvorila sa žiadna platforma na diskusiu a stretnutie názorov vybratých odborníkov s inými názormi na riešenie situácie. Vybratí odborníci (výber tu nekritizujem) mali často ako jediní k dispozícii všetky údaje a informácie a rozhodovali bez širšej odbornej diskusie.

Prečo ostávajú mnohí lekári či právnici pasívni a pozerajú sa na krivenie práva a spravodlivosti, všetci už stratili zdravý rozum a obávajú sa argumentovať? Nechýba ľuďom naozaj objektívne informovanie?

Alternatívne názory nemajú mediálny priestor a ich nositelia nemajú možnosť vystúpiť v diskusii. Keby médiá prizvali odborníkov s viacerými názormi, tak by sa to v obyvateľstve a odbornej verejnosti určite odzrkadlilo inými zdravotnými postupmi v rámci Slovenska za ten minulý rok.

Prednášate epidemiológiu na vysokej škole profesora Krčméryho, takže niet pochýb, že problematiku ovládate vysoko odborne, a preto sa vás pýtam, aká je teda pravdivá situácia v súvislosti s koronavírusom. Je to naozaj najväčší problém v slovenskom zdravotníctve?

Slovensko má svoje zdravotníctvo a v ňom sú veľké problémy. Koronakríza je len o jeden problém viac v slovenskom zdravotníctve. Avšak od počiatku sa problematika koronavírusu riešila mimo zdravotníctva. Riešila sa v politike a nie v systéme na to určenom. A tu je ten rozpor. Slovenské zdravotníctvo zastalo a riešil sa jeden problém, ktorý sformulovali politici na základe konzílií s odborníkmi –  správnymi i nesprávnymi. Slovenské zdravotníctvo začalo znášať dôsledky tohto rozvrhnutia a tie sú veľmi neblahé. V dôsledku politického rozhodovania sa slovenské zdravotníctvo v mnohých aspektoch dostalo do protismeru. Napríklad ochrana osobných údajov. Tu ide o prvú vec, ktorá sa vyhodila do smetí. Roky sme budovali ochranu osobných údajov a odrazu bol človek povinný s porušením zákona, pretože ten to nikomu neprikazuje, verejne sa preukazovať, či má, alebo nemá nejakú chorobu!

Vláda a nakoniec aj konzílium odborníkov tvrdia, že na jeseň budeme čeliť tretej vlne, pretože prichádza vírus delta, ale aj delta plus, ktorý je síce agresívnejší, rýchlejšie sa šíriaci, ale má desať- až dvadsaťnásobne nižšiu mortalitu, čo priznáva aj samotný profesor Krčméry. Čo to teda bude znamenať pre Slovensko a zdravotníctvo, keďže profesor Krčméry straší, že prežijeme doslova hororové leto? Ak máme 79 okresných nemocníc, ako je možné, že nezvládajú situáciu okolo covidu?

Dúfal som, že keď sa uvoľnia opatrenia, slovenské zdravotníctvo vyjde z krízy posilnené, no nestalo sa to. Počas minulého roka sme mohli mať dobudované nemocnice, ale aj vybudované aspoň tri špecializované nemocnice v rámci SR, ktoré by predstavovali výborné zázemie práve na podobné špecifické situácie. Jedna nemocnica by stála približne 40 miliónov eur. Na celoplošné testovanie sme minuli 478 304 763 eur. To je suma aj na desať nových nemocníc a nemuseli by sme sa obávať, že bude ohrozené slovenské zdravotníctvo, nehovoriac o tom, že nájdenie jedného pozitívneho človeka nás stálo približne 20-tisíc eur. Viete, príprava na tretiu vlnu nie je medicínska príprava, ale príprava obyvateľstva, že môže prísť ďalší bič, ktorý má zdravotnícky charakter. Teraz neprebieha posilňovanie medicíny v rámci Slovenska, ale posilňovanie vedomia, že bude zle. Čo sa týka delta vírusu, samozrejme, veľmi rýchlo sa šíriaci veľmi infekčný vírus, ktorý má mizivú mortalitu, nesplní očakávania tých, ktorí čakajú tretiu vlnu smrtiacej epidémie. Buď bude problémom mutácia delta a zvládneme to výborne, alebo príde gama, epsilon či omega a ďalšie hrozivé mutácie koronavírusu. V Austrálii narastá počet prípadov delta variantu, čo je prirodzené, veď v Austrálii je práve teraz zimné obdobie a logické je, že u nás je pokles a situácia sa výrazne zlepšila, pretože je leto. Médiá teda hľadajú senzácie a zdroje strachu ďaleko za hranicami Slovenska.

Premiér Heger (odborník na vodku) a prezidentka SR Čaputová (odborníčka na pezinskú skládku) tlačia verejnosť do očkovania a hovoria, že je to jediná možnosť, ako sa vyhnúť vírusu. Ani jeden z nich nie je vyštudovaný lekár a bohorovne odporúčajú očkovanie, hoci ide o experimentálne vakcíny, za ktoré výrobcovia v prípade vedľajších účinkov odmietajú niesť zodpovednosť, tú ponesie štát. Predstavitelia štátu si neuvedomujú, že vakcíny môžu, naopak, priniesť množstvo negatívnych účinkov do budúcnosti?

Kampaň Vakcína je sloboda spolu s účastníkmi z politického života je konflikt záujmov. Politici nemajú právo prezentovať produkty takého malého počtu komerčných spoločností. Na to majú prípadne právo osobnosti spoločenského či športového života.

Pred pár týždňami analytik a lekár Juraj Mesík v TA3 uviedol, že Slovensko čelí problému, ktorý je zároveň aj celosvetovým problémom, že mnohí epidemiológovia, imunológovia a členovia konzília odborníkov sú zároveň na výplatných listinách farmafiriem. Nie je to konflikt záujmov? Môžeme im teda dôverovať, keď sú platení za propagáciu vakcín jednotlivých výrobcov?

Áno, je to konflikt záujmov. Byť platený nejakou farmakologickou firmou nie je zločin ani priestupok, je to práca. Prípadne farmakologická spoločnosť prispieva občianskemu združeniu na podporu vzdelanosti. To je všetko legálne, ale problém je, že zamestnanci takýchto združení alebo firiem sú v štátnych orgánoch, ktoré rozhodujú o stratégii zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. A toto je konflikt záujmov. O každom by malo byť známe, či prijíma odmenu za to, že presadzuje používanie vakcíny. Prípadne, že sám vyrába diagnostické testy. A verejnosť má bez debaty právo poznať mená osôb v konzíliách.

Predstavitelia vlády a prezidentka SR žiadajú očkovanie, ale ľuďom nezdôrazňujú, že ide o experimentálne vakcíny. Ako dlho sa overuje vakcína, kým sa dostane do obehu?

To sú verejne známe informácie, že proces vývoja v priemere trvá osem až desať rokov. A prečítajte si príbalový leták, ktorý je uvedený na www.adc.sk pri všetkých štyroch u nás schválených vakcínach: „Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. To umožní rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti. Môžete prispieť tým, že nahlásite akékoľvek vedľajšie účinky, ak sa u vás vyskytnú. Informácie o tom, ako hlásiť vedľajšie účinky, nájdete na konci v časti 4.“ Týmto sa jasne potvrdzuje evidentná a zbytočne spochybňovaná skutočnosť, že sa deje celosvetový výskum a zaočkovaní ľudia sú naozaj súčasťou rozsiahlej klinickej štúdie. A ten, kto sa ide dať zavakcinovať, musí podpísať súhlas, že pokračuje v štúdii. Samozrejme, producenti sú aj ostrieľaní obchodníci a mnohorako sa poistili skôr, ako experimentálne vakcíny pustili na používanie. Pripomeňme, že vo validizačných štúdiách boli vylúčení z procesu testovania ľudia so závažnou chorobou srdca, obličiek, pečene, pacienti s poruchou imunity a ďalší. Takže nebolo možné garantovať bezpečnosť pre všetkých.

Profesor Krčméry uviedol, že polovica ľudí, ktorí zomreli vo Veľkej Británii v dôsledku koronavírusu, boli zaočkovaní. Tak pred čím teda chráni očkovanie?

Tieto údaje sú z oficiálnych zdrojov britského ministerstva zdravotníctva. Tú to veľmi malé čísla, počty, ale aj interpretácie sa budú postupne meniť. Minimálne je platná tá informácia, že aj zaočkovaný môže ochorieť, aj vážnym spôsobom, a môže aj zomrieť na delta vírus napriek tomu, že táto mutácia má nízku mortalitu. Je smrtonosný aj pre niektorých zaočkovaných!

Aký je váš názor na povinné očkovanie u určitých skupín, ktoré chce zaviesť minister zdravotníctva Lengvarský?

Som celou váhou svojej osobnosti proti povinnému očkovaniu proti koronavírusu. Som za dobrovoľné očkovanie, nech sa jednotlivec rozhodne, ako naloží so svojím zdravím. Keď sa ma opýta pacient, čo má urobiť v súvislosti s očkovaním, tak to spoločne rozoberieme, ale sám nezverejňujem informáciu, či som, alebo nie som zaočkovaný. Aj touto informáciou sa porušujú princípy zdravotnej starostlivosti.

Ursula von der Leyenová objednala 1,8 miliardy očkovacích dávok, ktoré budú EÚ dodané do konca roka 2023. Z akého dôvodu tak urobila? Znamená to, že sa do konca roka 2023 pandémia neskončí?

Každý lekár a zdravotník sa musí na toto pozerať s otvorenými ústami, absolútne nerozumejúc tomuto konaniu. Toto je medicínsky nepochopiteľné.

Nie sú riešením lieky na liečbu covidu?

Farmaceutické firmy zaoberajúce sa vývojom liekov na liečbu, terapiu, nemôžu dúfať ani v zlomky takých ziskov, ako majú farmafirmy za predaj vakcín. Ide v prvom rade o ich biznis. Toto je zložitý proces, lebo napríklad americké odporúčania tvrdia, že vitamín D neovplyvňuje prevenciu a liečbu covidu. Áno, možno na Miami to neovplyvňuje, pretože majú dostatok slnečných dní, ale Slovensko je známe tým, že drvivá väčšina obyvateľov je doslova podvyživená vitamínom D, máme nedostatok selénu či zinku, v zime býva nedostatok vitamínu C. Ak doktor Igor Bukovský na základe svojich vedomostí odporúčal vitamín D, mala to byť dôležitá informácia aj pre predstaviteľov štátu. Veď topiaci sa aj slamky chytá, najmä keď prístup k primárnej zdravotnej starostlivosti bol miestami doslova zablokovaný, pribúdali nám desiatky mŕtvych a nemocnice nezvládali situáciu. Chýbala tu primárna prevencia, profylaxia aj praktická terapia, ktorú mali riadiť lekári, a nie politici. Nechápem, prečo nemohli dať v diskusiách priestor aj doktorovi Bukovskému, ktorý odporúčal pomoc pri prevencii.

Aký je váš názor na Ivermektín či Izoprinozín, ktoré potláčajú práve koronavírus?

Som za komplexnú liečbu a všetky, hoci aj kontroverzné liečby odporúčam, ak ide o lieky, ktoré majú najmenej nežiaducich účinkov. Mnohí lekári ich používali a viacerí z nás použili akúkoľvek bezpečnú liečbu, len aby zachraňovali životy. Odporúčam Ivermektín aj Izoprinozín. V Slovenskej republike sa používa rozšírený Marikov protokol, v ktorom je Ivermektín zahrnutý. Používajú sa kortikoidy, antibiotiká, imunomodulačné lieky, antikoagulačná liečba aj vdychovanie kyslíka s vysokým prietokom.

Vláda zriadila veľkokapacitné očkovacie centrá, kde sa ľudia objednávali a nechali sa očkovať bez toho, aby niekto poznal ich zdravotný stav a vedel vyvodiť prípadné vedľajšie účinky. Bolo to správne rozhodnutie?

Mohlo sa to udiať len vďaka tomu, že starostlivosť v súvislosti s koronavírusom obišla vybudovaný systém zdravotnej starostlivosti. Očkovanie realizujú aj ľudia, ktorí na to nie sú zaškolení, nemajú na to špecializáciu, v amatérskych bojových podmienkach. Tí, ktorí o tejto realizácii rozhodli, nesú za tento stav aj zodpovednosť. Ak sa má niekto očkovať, tak sa má zaočkovať tam, kde sa očkuje, a to sa realizuje v zdravotníckych zariadeniach. Niečo sa očkuje v infektologických ambulanciách, niečo u praktického či detského lekára. Celá koronakríza sa mala riešiť vnútri zdravotnej starostlivosti, a nie v odberových či očkovacích centrách, pričom existujúce štruktúry sa obchádzali a obchádzajú. Očkovanie sa má realizovať v štandardných podmienkach, a to priamo v ambulanciách, u lekára, ktorý pozná svojich pacientov, pretože môže spoľahlivo určiť, či je očkovanie pre pacienta vhodné, alebo nevhodné. Navyše si lekár veľmi dobre rozmyslí tárať dve na tri v zmysle, že všetci sa majú zaočkovať. Som veľmi rád, že sa očkovanie prenáša do ambulancií vrátane ambulancie praktického lekára.

Keď zomrel populárny moderátor Julo Viršík, uviedli ste, že keby sme každý deň nerátali len úmrtia covidu, ale úmrtia na infarkt myokardu, tak mohol Julo Viršík ešte žiť… Ako ste to mysleli? 

Bolo to priveľmi stručné vyjadrenie, ale vyvolalo priveľké kontroverzie. Nepoznám príčinu smrti, ale jemu záležalo na jeho zdravotnom stave, aj na zdraví iných ľudí, veď vyzýval ostatných, aby sa dali zaočkovať. Aj on sa dal zaočkovať, lebo chcel dlho žiť. A zomrel na nejakú chorobu, buď na dôsledok očkovania a je obeťou vakcinácie, alebo jeho smrť nesúvisela s očkovaním. Ak nesúvisela s očkovaním a zomrel v mladom veku, znamená to, že normálny systém zdravotnej starostlivosti, slovenská liečebno-preventívna medicína uňho zlyhala, pretože sme nedokázali predísť úmrtiu mladého človeka.

Nemecké úrady neodporúčajú, aby sa v Nemecku očkovali deti. Hegerova vláda však presadzuje aj očkovanie detí od 12 rokov. Je to podľa vás správne? 

Nikto nevie, čo to znamená zaočkovať deti. Síce obaja v tomto rozhovore používame pojem očkovanie, ale to nie je správny výraz. Tu ide o génovú terapiu. Je bunka, do ktorej prinesieme gén a ten gén za pomoci nástrojov bunky vyprodukuje časť vírusu, to sú tie spike tyčinky – tŕne, ktoré sa ocitnú na povrchu buniek a v krvnom obehu. Imunitný systém tieto tŕne rozpozná a pri infekcii zlikviduje buď bunku, tŕne alebo samotný vírus. Je to výroba časti vírusu v organizme na to, aby sa s ňou imunitný systém stretol, nachystal sa, zapamätal si to a keď príde vírus, aby ho porazil. Toto je princíp RNA vakcín. Nie je to vakcinácia v doterajšom ponímaní, ale je to výroba časti vírusu v organizme. Takýto postup sa volá génová terapia a dlhé roky sa skúma pri zhubných nádoroch. Pri koronavíruse však nemožno hovoriť ani o terapii, pretože človek, ktorý sa očkuje, je zdravý. Najsprávnejšie pomenovanie pre proces, ktorý sa tu realizuje, je génová manipulácia. Musíme si zvykať na skutočnosť, že sa do života dostáva génová manipulácia.

Na Slovensku máme približne 1050 ambulancií pre deti a dorast, pre dospelých máme približne 2150 ambulancií a k 30. júnu 2021 sa do registrácie prihlásilo len 290 ambulancií. O čom to svedčí?

Prenesenie očkovania do sféry štandardnej ambulantnej starostlivosti môže byť jedným z krokov k normalizácii zdravotnej starostlivosti. Vzniká však i otázka povinnosti a možnosti použitia výhrady v svedomí.

Často počúvame o kolektívnej imunite, ktorú vraj nedosiahneme, ak nezaočkujeme aj deti. Mnohí však už dnes priznávajú, že niečo také ako kolektívna imunita neexistuje. Aký je váš názor na tento pojem?

Zasa sme mimo medicínskej debaty. Kolektívna imunita vzniká vtedy, keď príde skupina do styku s vyvolávateľom, teda v kolektívoch bez vakcinácie. Vznikala bežne v komunitách hoci vďaka tomu, že ľudia išli v nedeľu do kostola, ponorili ruku do svätenej vody a prežehnali sa. Vážne chorí a ich ošetrovatelia pritom do kostola nepatria. To je príklad vytvárania kolektívnej imunity. Kolektívna imunita sa dá docieliť podobne ako vo Švédsku, že necháme vírus vplynúť do populácie. A u nás sa hovorí o kolektívnej imunite iba po očkovaní, nie pri kontakte s vyvolávateľom. Navyše pri prirodzenej kolektívnej imunite sa zachováva biodiverzita, kým očkovanie vyvoláva podobnú imunitnú odpoveď, „normalizuje“ ju u všetkých zaočkovaných.

Pred pár dňami konzílium odborníkov uviedlo, že s vírusom môžeme žiť aj desať rokov, a to je teda čas, že by sme sa mali s ním zžiť. Alebo budeme desať rokov očkovať obyvateľstvo, likvidovať zdravých ľudí, ekonomiku štátu, porušovať právny štát, obmedzovať slobodu ľudí a podobne? Nemali by sme brať koronavírus ako akékoľvek iné ochorenie?

Keby som použil medicínsky výraz na pomenovanie koronakrízy, tak to bola alergická reakcia, premrštená odpoveď spoločnosti. Aké sú dôvody, to sa môže analyzovať per longum et latum. Ak tu bude choroba, ktorá predstavuje smrtnosť v zlomkoch percenta, budeme tu naďalej mať alergické reakcie v podobe lockdownov a premrštených opatrení vládnych predstaviteľov? Spoločnosť priam patologicky zareagovala na vírus, no verím, že sa naučíme žiť aj s týmto vírusom ako s inými a budeme sa správať normálnejšie a primeranejšie. Zároveň je nevyhnutné venovať sa aj ostatným chorobám, ktoré trápia slovenských obyvateľov a ktoré sa v koronakríze zanedbali.

Matematik Richard Kollár uviedol, že všetci nezaočkovaní sa nakoniec nakazia koronavírusom. Má pravdu matematik, hoci nie je lekár?

Povedzme, že je to bonmot matematika. Ak je však smrtnosť na koronavírusovú infekciu podľa údajov zo zahraničia 0,25 percenta, tak by to znamenalo, že pri 12 500 mŕtvych v Slovenskej republike už bolo infikovaných päť miliónov Slovákov a podľa jednoduchého výpočtu sme už všetci pozitívni!

EÚ schválila covid pasy, ktoré vraj umožnia ľahký pohyb po Európe. Považujete to za naozaj slobodné riešenie? Nejde o istý druh kontroly, o stratu slobody, po ktorej občania v roku 1989 volali?

Myslím si, že je to porušenie osobnej slobody a porušenie ochrany osobných údajov, hoci covid pas zverejňuje iba údaj, že môžem prejsť. Údaj, či som zaočkovaný, alebo som prekonal covid, alebo mám negatívny test, by mal v covid pase zostať utajený. Pravda, zdravého človeka bez testu covid pas nikam nepustí. Dospeli sme do štádia, keď štát jednoducho trestá zdravých ľudí. Prehlbuje sa aj porušovanie ochrany osobných údajov, ktoré odovzdávate do rozličných lokálnych i celosvetových databáz. QR kódy neodstraňujú ani riziko získania oveľa podrobnejších informácií.

Žijeme veľmi zvláštnu, nátlakovú dobu, keď ľudia prichádzajú nielen o živobytie, ale aj o ľudskú dôstojnosť a slobodu. Kam to podľa vás môže až zájsť?

Zásah je všade hlboký a devastačný. Situácia zasiahla do života každého človeka. Je to testovanie osobnej integrity ľudí, ale aj integrity náboženskej komunity. Najväčší problém sú vlastne deti. Nedokážem si predstaviť, čo vyrastie z malých detí, ako rozvinú svoju osobnosť. Skutočnosť, že existujú rúška u detí, je vážny problém. Kam to až môže viesť? Moja vnučka nenosí rúško, ale pani učiteľka dbá o to, aby ich deti nosili. Opýtala sa vnučky: Tamarka, a prečo ty nemáš rúško? A jej odpoveď bola: Lebo ja som zdravá.

Zdravotnícke pokusy na obyvateľstve, ktoré viedli nemeckí vodcovia kedysi, sú tu opäť. Veríte, že za toto konanie bude niekto niesť zodpovednosť?

To, čo zažívame, môžeme pomerne presne pomenovať. Stojíme pri zrode nového totalitného režimu so všetkými jeho dôsledkami. Rozvíja sa nám pred očami a prizeráme sa tak, ako sa prizerali iní pri vzniku iných totalitných režimov, pretože ľudia sú bezradní a spoločenstvo nevie nájsť silu vzdorovať. Kadencia zmien je už taká, že sa nestíha reagovať nielen prakticky, ale ani odborne či osobnostne. Mnohé opatrenia nemajú oporu v zákone, ale občania ich rešpektujú, a to je vážna chyba, pretože neovládajú právo. Ak je niečo nezákonné, nemôže to byť povinné. Štátna moc prenáša kontrolné činnosti do rúk dozorcov, zriadencov a pomocníkov, ktorí nemajú právo overovať zdravotný stav, chorobu či očkovanie. Sami občania na rozličných úrovniach života robia nadprácu, pozrite si len výstražné nápisy typu „vstup len s rúškom!“ na obytných domoch. Nenormálnosť sa stáva normou, dôstojnosť človeka sa ocitá na dlažbe. To, čo prežívame, považujem za bytostnú skúšku rodiny, pracovných, priateľských, občianskych i všeobecne medziľudských vzťahov.

PROFESOR HRUŠOVSKÝ:

Narodil sa 9. septembra 1954 v Bratislave. Vďaka uvoľneným šesťdesiatym rokom navštevoval strednú školu – Carnotovovo lýceum vo francúzskom Dijone. Štúdium začal v roku 1970. V tom roku boli v ročníku deviati študenti z Československa, z toho dvaja Slováci. Spomínaný rok bol posledný, v ktorom dovolili občanom Československa doštudovať v zahraničí. Po maturite vo Francúzsku sa rozhodoval medzi štúdiom jazykov, filozofiou, architektúrou a medicínou. Zvíťazila medicína, pretože podľa neho je univerzálna a existujú v nej smery od výskumu až po chirurgiu. Štúdium medicíny skončil v roku 1979 na LF UK v Bratislave. Ovláda päť svetových jazykov a na svojom konte má niekoľko ocenení i odborných štúdií. V poslednom desaťročí sa komplexne venuje zlyhávaniu pečene vrátane eliminačnej liečby chorôb pečene. Vytvoril hepatologickú skupinu transplantačného tímu pečene a patrí medzi najväčších odborníkov v hepatológii. Pôsobil ako prednosta I. internej kliniky SZU a UNB Dionýza Diešku v Bratislave. Dlhodobejšie pôsobil vo Francúzsku a krátkodobo vo Vietname. Je spoluautorom výzvy na vojenskú neutralitu Slovenskej republiky, ktorú iniciovalo občianske združenie RASTIC. Prednáša na Vysokej škole Svätej Alžbety, ktorú založil profesor Vladimír Krčméry, hoci sa s ním v mnohých otázkach rozchádza, ale v oblasti epidemiológie a imunológie vedia nájsť spoločnú reč. Pracuje ako lekár špecialista v druhej línii s pacientmi z komunity. Ako hovorí, nie je hrdina covidu, ale bol v línii medicíny, tak ako po minulé roky, a neusiloval sa zmeniť spôsob práce, aby poskytoval svojim pacientom starostlivosť počas celého roka. Nezatvoril ambulanciu len preto, že je tu koronavírus. Zažíval so svojimi kolegami obrovskú blokádu práce, ktorú im spôsobila covidová propaganda. Internista, hepatológ a gastroenterológ profesor Štefan Hrušovský.

Autor: LENKA MAYEROVÁ, Extraplus