Podľa medializovaných informácii má polovica slovenských domácností našetrených menej peňazí ako je ich mesačný príjem a tretina len 400 eur. Správa nehovorí nič, či dôvodom je podpriemerný zárobok, užívanie si svojho života opakovaným cestovaním po svete, v garáži je zaparkovaných viac áut, alebo len splácajú hypotéku? Z dôvodu pandémie takmer polovici domácnosti peňazí ubudlo, ale pätine z dôvodu zatvorených obchodov a obmedzených služieb, úspory pribudli. O tom, že slovenské domácnosti najradšej peniaze investujú do kúpy vlastného bývania sa dlhodobo vie, dôkazom čoho je, že 90 percent býva vo vlastnom, z nich 20 percent má nehnuteľnosť kúpenú na úver.
Vykázaná štatistika akosi nekorešponduje vraj s vyšším dopytom, ako je ponuka po novom bývaní, keďže ceny nehnuteľností sa každoročne zvyšujú o viac percent, ako sa zvyšujú mzdy. Nie všetky domácnosti kupujú nehnuteľnosť len pre potreby vlastného bývania. Pätina z nich ich kupuje aj na investičné podnikanie. Kto si teda môže dnes dovoliť kúpiť nehnuteľnosť na akýkoľvek účel, by sa vedelo „vyčítať“ z daňového priznania vlastníkov a možno by sme boli prekvapení.
Fond kvalifikovaných investorov
Všetci „strašili“, že pandémia môže zásadným spôsobom ovplyvniť aj trh s nehnuteľnosťami pokiaľ ide o pokles ich cien, čo sa nestalo. Tieto naďalej rastú z viacerých dôvodov, z ktorých dominuje nerovnováha medzi ponukou a dopytom, lacné úvery a záujem o vyššie zhodnotenie vlastných peňazí ako sa nám dnes zhodnocujú úspory v bankách. Na realitnom trhu ale dochádza k poklesu cien prenájmov ponúkaných na investičné podnikanie, ako aj k poklesu ponuky kancelárskych priestorov z dôvodu, že v prvom prípade došlo k výraznému obmedzeniu cestovného ruchu, tiež počtu zahraničných študentov na našich vysokých školách a v druhom prípade možnosť práce z domu znížila potrebu kancelárskej plochy, čo pre väčšinu prenajímateľov znamená nižšiu obsadenosť ponúkaných priestorov.
Kto nemal odvahu si peniaze požičať na kúpu vlastnej nehnuteľnosti a pokladal realitný trh za priestor k vyššiemu pasívnemu príjmu, ako úroky v bankách, investoval dočasne voľné peniaze do kúpy realitných podielových fondov. Tento totiž funguje tak, že od drobných investorov vyzbierané peniaze investuje do kúpy nehnuteľností, ktorých výber domácnosť nemôže ovplyvniť. Kupujú sa kancelárske budovy, nákupné centrá, skladové priestory a pod., po ktorých dopyt má určite vplyv na výnosy podielových fondov.
Čoraz populárnejšou formou investovania na trhu nehnuteľností sú však fondy kvalifikovaných investorov, čo sú investori s patričným vzdelaním a skúsenosťami v oblasti investovania, ktorí do kúpy a prenájmov vrátane správy nehnuteľnosti sú v súlade so zákonom povinní investovať minimálne 125 tisíc eur. Výnosy z ich podnikania sú výrazne vyššie, ako v prípade realitných podielových fondov.
Spomínaná výška minimálneho vkladu nie je však pre každého a preto sa menej solventní záujemcovia môžu zapojiť aj do požičiavania peňazí na výstavbu rozsiahlych stavebných projektov tak, že peniaze do nich investujú v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výnosnosť je nielen výrazne vyššia, ale celý projekt uvedenia do prevádzky je pod ich nevyhnutnou kontrolou.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm