O dôsledkoch, rizikách, či pochybnostiach voči experimentálnym vakcínam už prebehli rôzne diskusie.
Položil si ale niekto otázky, prečo by práve v otázke vakcín mala vláda myslieť na blaho občanov, keď v histórii veľa politikov, ktorí pracovali pre prospech národa bolo menej ako šafranu?
Postrehol v poslednom povolebnom období niekto prijímanie akýchkoľvek opatrení pre rozvoj spoločnosti?
Stavajú sa nové štátne nemocnice, zvyšuje sa počet zdravotných sestier, zmenšuje ich vyťaženosť? Alebo nebodaj sa zlepšujú dôchodky, či rastie zamestnanosť a mzdy? Zlepšujú sa kvalitatívne podmienky pre pracujúcich? Rastie počet slovenských firiem, rastie potravinová sebestačnosť Slovenska?
Je vysoko pravdepodobné, že s kvalitatívne zvyšujúcou životnou úrovňou by rástla dôvera voči vláde a jej opatreniam.
Z daní, ktorými si voliči platia svojich zástupcov dostávame však len nútené testovanie, urážky, nátlaky, hrozby, vyhrážky, policajný a vojenský teror, donucujúci k vakcínam.
Tlak na vakcináciu graduje závratným tempom. Vláda a lekári sponzorovaní farmaceutickými firmami, ako Jarčuška, Krčméry, či Čekan robia v priamom prenose pre svojich sponzorov prácu užitočných drábov naháňajúcich na panské, v tomto prípade do vakcinačných centier.
Sme svedkami udalostí kedy sa provakcinační predstavitelia začínajú prejavovať ako zmyslov zbavení fanatici, nápadne pripomínajúci inkvizítorov, posielajúcich nevinných občanov na hranicu do plameňov.
V slepom zúfalstve sa vládna garnitúra uchyľuje k nevídaným praktikám. Vo svojej urputnej snahe navrhuje jeden zákon za druhým, porušujúce všetky ústavné práva a medzinárodné dohovory o ľudských právach. Zachádza až tak ďaleko, že je ochotná občanom za vakcíny platiť, aby im do tela vpravili injekciu.
Zachádzajú až po krajnú hranicu, kedy podmieňujú vstup do rodnej krajiny vakcínou, či väzením v lágri, zvanom karanténne centrum. V dejinách sa nevyskytlo veľa historických situácií, kedy bolo de facto uplatnenie občianstva podmieňované podrobením sa pokusnej klinickej štúdii alebo dobrovoľným uväznením…
Aj vy si poviete, zvláštne?
Jej úsilie je však čoraz kontraproduktívnejšie.
Agresívne nátlakové kroky celkom logicky vzbudzujú čoraz viac pochybností a viac otázok, ako dôvery. S rastúcim nátlakom priamoúmerne narastá aj odpor.
Tisíce ľudí v štádiu otupeného myslenia z dlhotrvajúceho nosenia náhubkov sa stávajú fanatickými prisluhovačmi režimu a nemilosrdne útočia na tých, ktorí oprávnene pochybujú.
V zásade platí celkom jednoduché pravidlo, čím kvalitnejší tovar, tým je drahší a ťažšie dostupnejší.
O to viac to platí aj v liečbe. Odkedy nám bol odpískaný prevrat bývalého režimu, začalo platiť demokratické príslovie “za zdravie sa platí”. A násobne viac sa platí za zdravie, ktoré si sprivatizovala Penta a dáva nám len omrvinky alebo najlepšie aj nič.
Kedy teda došlo k takej obetavosti a láske k národu, špecificky vo výlučne jednej oblasti zdravia, kým všetky ostatné ostávajú nepovšimnuté?
Celkom logicky sa nastoľujú otázky. Státisíce úmrtí na srdcovo cievne ochorenia, či zhubné nádorové ochorenia nikdy srdcom žiadneho politika nepohli.
Bez povšimnutia ostávala celé roky biedna životná úroveň väčšiny obyvateľov, chátrajúce nemocnice, podvyživené zdravotníctvo, masový exodus lekárov za hranice, chorľavé školstvo, ktoré ťahali učiteľky v pokročilom dôchodkovom veku, narastajúce nevoľnícke podmienky pracujúcich, úžernícke praktiky nadriadenej kasty úžerníckej mafie, pripravujúcej o domovy tisíce občanov.
V pamäti rezonujú cirkusové vystúpenia Matoviča, ktorý vo svojich predvolebných kampaniach rád používal dáta o počtoch zbytočne mŕtvych pri zanedbanej lekárskej starostlivosti.
Dnes ich máme násobky.
Neznie potom paradoxne otázka: na iné ochorenia, kardiovaskulárne choroby, podvýživu, ekonomické samovraždy, umierať môžeme? Desiatky tisícov občanov. Zásadne, ale nesmieme umierať na Covid-19.
“Aj keby to bol čo len jeden zachránený”, citujem Matoviča v jeho dojemnom prejave po voľbách.
Môžeme sa zamyslieť nad váhou základných ľudských hodnôt pri zvažovaní, ktorá ľudská obeť je vážnejšia.
Alebo aj nad celospoločenským rizikom ochorenia.
Potom by sa ale mali brať do úvahy oveľa infekčnejšie choroby, s pravdepodobnosťou úmrtia 40-50%, ktoré nás ohrozujú masívnym presídľovaním obyvateľov z tretieho sveta a zabrániť im v prenose oveľa infekčnejších a smrteľnejších nákaz.
Tu už ale ochrana a dobro obyvateľov, či už EÚ alebo Slovenska neplatí.
V popredí dominuje len údajná pandémia Covid-19.
Celosvetové problémy, vojny, hlad, chudoba, HIV, milióny úmrtí na maláriu, týfus, boli zo sveta zmetené.
Scvrkli sa len na vakcinovanie svetovej populácie a popri nej nastolenie bez-priemyselnej zelenej ekonomiky, v ktorej ľudia nebudú nič vlastniť a budú šťastní.
Je toto všeobecná predstava občanov, prezentujúca blaho národa?
Autorka: Ing. Iveta Michalíková je bývalá kariérna diplomatka