Netreba dookola pripomínať, že pandémia za sebou zanechala rozvrátené verejné financie, ktorých deficit v niektorých štátoch prekročil ich celoročnú produkciu, meranú ukazovateľom HDP. Centrálne banky sa „chvália“ koľko lacných peňazí vyšlo z ich útrob, alebo koľko peňazí si emitovaním štátnych dlhopisov požičali národné vlády na udržanie zamestnanosti, čo je pravda.

O tom, že v prvom prípade sa na plný plyn spustili rotačky tlačenia ničím nekrytých peňazí a v druhom prípade treba požičané peniaze, ktoré ale nie sú ničím iným ako zanedbaným investičným dlhom z minulosti, raz vrátiť, sa už hovorí po menej. Nikto si z terajších politikov „nedovolí“ povedať, aby vzniknutú peňažnú sekeru zaplatili len domácnosti, ktoré ako jediné platia dane načas a vzhľadom k svojím príjmom aj najviac.

Digitálna daň únii pomôže

Globalizovaná ekonomika, ktorá začala pred niekoľkým rokmi, bola spojená s dovtedy malo známym fenoménom a síce, že podnikať treba tam, kde to je najlacnejšie a dane platiť tam, kde je daňová sadzba najnižšia. Daňové raje na celom svete prilákali stovky väčšinou bohatých nadnárodných firiem, čo pre niektoré daňové raje však znamenalo zásadnú zmenu ich ekonomickej existencie.

Že dochádzalo k „praniu“ špinavých peňazí bez toho, aby sa poznali skutoční vlastníci často aj fiktívnych spoločnosti, sa vedelo. Musela prísť koronavírusová pandémia, ktorej dôsledkom boli spomínané deficity, aby terajší americký prezident na rozdiel od toho predchádzajúceho, napokon súhlasil bez sankcii so zavedením digitálnej dane, týkajúce sa aj jeho amerických technologických firiem ako Amazon, Google, Facebook a ďalšie. Tieto budú platiť daň všade tam, kde sa dosahujú predovšetkým z reklamy tržby.

Nezodpovedanou otázkou však je, aké percento a z čoho sa vypočíta daň, keďže tieto bohaté firmy poznajú optimalizáciu daní, čachrovanie na finančných trhoch a takto by sme mohli pokračovať. V prípade EÚ sa ale hovorí, že digitálna daň by bola príjmom európskeho rozpočtu a teda nie príjmom štátneho rozpočtu členských krajín únie.

Globálna firemná daň

Očakáva sa, že aj spolok G20, ako spolok najvyspelejších ekonomík sveta, bude súhlasiť s návrhom amerického prezidenta zaviesť všade na svete minimálnu globálnu daň vo výške 15 percent, ktorá sa bude platiť do štátneho rozpočtu v tom štáte, kde sa výnosy z predmetu podnikania aj zarobia. Týmto opatrením skončia doterajšie netrhové správania sa štátov pri lákaní nadnárodných spoločností platiť obyčajne výrazne nižšie dane, ktoré teraz chýbajú inde.

„Spravodlivá daň“ pre všetkých by mala platiť od januára 2023. Ako to napokon dopadne, nebudeme špekulovať, keďže sa nepozná mechanizmus výpočtu základu dane, aké budú pripočítateľné, ako aj odpočítateľné položky, ako sa tiež zabezpečí registrácia vlastníkov firiem a ich konečných užívateľov výhod.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.