Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pri návšteve našej krajiny oznámila predsedovi slovenskej vlády kladné stanovisko k nášmu Plánu obnovy a odolnosti, ktoré nám ešte v konečnom rade musí odobriť Rada Európskej únie. Podľa jej vyjadrenia sme z 27 členských krajín únie boli v jeho predložení piaty najrýchlejší a preto sme boli aj medzi prvými, komu šéfka povedala kladné stanovisko.

Pôvodne sme počítali, že nám Európska komisia schváli na financovanie konkrétnych projektov 6,3 miliardy eur. Teraz sa hovorí o krátení až 900 miliónov eur z dôvodu, že v roku 2020 sme mali lepšie makroekonomické výsledky, ako sa pôvodne pri výpočte objemu pridelených peňazí medzi členské štáty únie rozpočtovalo. Prečo sme mali lepšie výsledky ako bol priemer únie, nebudeme špekulovať. Konečné čísla rozdelenia peňazí z Fondu obnovy budú známe v lete budúceho roka.

Vyčerpať európske peniaze nevieme

Z konečných pridelených peňazí sa počíta, že 43 percent pôjde na projekty zelenej ekonomiky a 21 percent z rozpočtovaných nákladov na projekty digitálnej transformácie našej ekonomiky. A tak si kladieme oprávnené otázky o dostatku a kvalite našich odborných kapacít, ktoré budú schopné reformy pripraviť, presadiť a napokon implementovať do podnikateľského prostredia.

Oprávnenosť obáv vyplýva z toho, že doteraz sme mali vždy problémy s vyčerpaním európskych peňazí, čo napokon platí aj s čerpaním z predchádzajúceho sedemročného európskeho rozpočtu do roku 2020, čo nám Európska komisia „dovolila“ dočerpať až do roku 2023, s čím môžeme mať tiež problémy, pokiaľ do konca septembra tohto roku sa nebudú vedieť ministerstvá vyjadriť, na aký účel peniaze vyčerpajú. Realizovať projekty zelenej a digitálnej ekonomiky si určite bude vyžadovať investície do vedy a výskumu tak, aby spomínané projekty prinášali vyššiu pridanú hodnotu, ktorá umožní vyššiu zamestnanosť, či vyššie mzdy a napokon aj splácanie požičaných peňazí.

Či budeme mať dostatok špecialistov z oblasti farmácie, zdravotníctva, elektrotechniky  a samozrejme informatiky, nešpekulujeme, len konštatujeme, že na našom trhu práce je ich pomenej.  Tak sa môže stať, že „rozum“ do projektov vložia zahraničné firmy a nám ako napokon vždy, ostanú montážne práce s výrazne nižšou pridanou hodnotou. Konečným výsledkom týchto projektov by mala byť aj digitalizovaná transformácia podnikov a digitalizovaná transformácia služieb v prospech občana.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.