Obnovenie hospodárskeho rastu v eurozóne na úroveň  spred roku 2020 nebude v tomto roku určite a či bude v ďalších rokoch, to bude závisieť od viacerých navzájom súvisiacich okolností, z ktorých najdôležitejšia bude ochota nás všetkých podriadiť sa nevyhnutným štrukturálnym zmenám, bez ktorých nebude možné priniesť vyššiu pridanú hodnotu a znej zaplatiť narastajúce dlhy, čo podľa doterajších skúsenosti v štátoch s koaličnými vládami bude skôr nemožné, ako reálne uskutočniteľné.

Či korona kríza posilnila úniu, ktorej Európska komisia sa rozhodla vziať si spoločne úvery a garantovať aj ich splatenie po roku 2027, určite netrápi vrcholových politikov únie, ktorí o tom rozhodli, ale ani terajších domácich politikov, od ktorých sa očakáva, že uskutočnia štrukturálne zmeny. Či tento krok budeme chápať ako určitú formu neobyčajnej súdržnosti, ktorú doteraz neposkytla ani spoločná mena euro, sa uvidí už pri schvaľovaní projektov zo strany Európskej komisie, na ktoré sú vyčlenené nenávratné peniaze z fondu obnovy, čo nebude skôr ako v druhej polovici tohto roku.

Šéfka ECB Christine Lagardová nás vyzýva, aby národné vlády neprestali s doterajšou úrovňou ich fiškálnej podpory, ktorá však nebude navždy. Podľa jej názoru sa s odpúšťaním dlhov vôbec nepočíta, vraj z dôvodu možného porušenia európskych zmlúv. Vlády by sa mali predovšetkým zamerať na analýzu verejných výdavkov, poznať viac sektory do ktorých sa „oplatí“ každé požičané euro investovať, čo sa doteraz akosi prehliadalo. Či raz príde deň, od ktorého sa všetci budeme musieť naučiť hospodáriť bez podpory menovej politiky ECB, alebo fiškálnych stimulov národných vlád, si však dnes nevie nikto predstaviť.

Držitelia akcií si na pandémiu nesťažujú

Doterajší obrovský prílev lacných peňazí zo strany centrálnych bank má vplyv na rast akciových indexov, ktoré bez rozdielu kontinentov atakujú historické maxima. Či si držitelia akcii myslia, že lacné peniaze znásobia predmet podnikania na burze registrovaných akciových spoločností a teda aj ich zisky, ktorý sa následne premietne  do vyšších akciových výnosov, ale aj vyššieho dopytu po nich, nebudeme špekulovať.

Držiteľov akcií môžeme z tohto dôvodu pokladať za jedných z mála na finančnom trhu, čo na kríze zatiaľ najviac „zarobili“. Môžeme tento stav na kapitálovom trhu pokladať za dlhodobo udržateľný, keď indexové nárasty akcii vôbec nezodpovedajú nárastu zisku, či rentability emitentov, aký je podiel akciových špekulantov, nemôže dôjsť k akciovej bubline, sú najčastejšie otázky ostatných drobných investorov, ktorí by si radi prilepšili?

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.