Po tohtoročných dovolenkách bude nielen u nás, ale asi všade na svete najčastejšie diskutovanou ekonomickou témou znižovanie rozpočtových deficitov, ktoré sú dôsledkom pandemickej recesie. Centrálne banky sú vyzývané podporovať ekonomiku lacnými úvermi a tiež národné vlády neprestať stimulovať domácu ekonomiku, čo samozrejme zvyšuje už aj tak ich obrovskú zadlženosť. Koaličným vládam potom však neostáva nič iné, ako zvyšovať rozpočtové príjmy len zvyšovaním daní a odvodov, čo vždy v krajine vyvoláva sociálne napätie. Vo všeobecnosti by malo platiť, že ten kto má z čohokoľvek príjem, by mal platiť daň tam, kde príjem „zarobil“, čo predovšetkým v prípade digitálnych spoločností neplatí.

Transfery ziskov digitálnych spoločností

Doteraz digitálne spoločnosti presúvali dosahované zisky mimo štáty kde boli generované a tam, kde boli dane najnižšie, ak vôbec. Problémom však nie je len platenie daní, ale aj z akého základu, keďže ich podnikanie je on-line spôsob, bez možnosti zákonného spôsobu jeho výpočtu. Riešením by mohla byť nižšia daňová sadzba z dosahovaných výnosov, ktorá by sa odvádzala do štátneho rozpočtu v tom štáte, kde digitálna spoločnosť výnosy dosiahla.

Európska komisia doteraz nebola schopná sa s americkou administratívou na podmienkach zavedenia digitálnej dane dohodnúť aj z dôvodu, že táto sa vraj „vyhrážala“ zavedením opätovných colných ochranárskych opatrení pri exporte európskych produktov na americký kontinent. Pandémia však urýchlila snahu Európskej komisie hľadať finančné zdroje na vykrytie už spomínaných deficitov v členských štátoch únie aj zavedením celoeurópskej digitálnej dane, čo sa však doteraz nepodarilo.

Niektoré členské štáty únie ako Francúzsko, Taliansko a Rakúsko, sa od tohto roku rozhodlo zaviesť daň na veľké technologické spoločnosti aj za cenu amerických sankcií, keďže táto sa týka najviac amerických firiem ako Google, Apple, Amazon a ďalších. Európska komisia neskoro reagovala aj na upravenie medzinárodných pravidiel zdaňovania digitálnych spoločností a nebyť pandémie, by sa možno s touto problematikou ani vôbec nezaoberala.

Na Slovensku sa zatiaľ o jej zavedení vôbec nediskutuje, keďže sa vyčkáva na závery medzinárodného rokovania. Či sa Európskej komisii podarí už od 1. januára 2023 digitálnu daň zaviesť, ako príjem do európskeho rozpočtu, sa zatiaľ nedohodlo.

Daňové pravidla veľkých firiem

O daňových únikoch ktoré sa počítajú ako daňová medzera, sa len konštatuje, zatiaľ bez prijatia účinných medzinárodných pravidiel. Neodvádzanie daní totiž v prostredí globalizácie ekonomiky, presahuje hranice národných štátov a preto bez vzájomne dohodnutých pravidie,l nie je možno dosiahnuť ich zlepšenie. Konečne sa členské štáty EÚ dohodli na nových pravidlách, ktoré majú zabrániť daňovým únikom nadnárodných spoločností podnikajúcich vo viacerých štátoch. Tieto by mali mať povinnosť zverejňovať  od roku 2023 údaje o zaplatených daniach v tých štátoch, v ktorých dosiahli zisk.

Na poslednom stretnutí  ministrov financií najvyspelejších krajín sveta G7 sa však dohodlo, že budú podporovať zavedenie minimálnej dane vo výške 15 percent, ktorú budú nadnárodné spoločnosti platiť tam, kde tieto firmy podnikajú.

Náš daňovo-odvodový systém s otáznikmi

Slovenská ekonomika nemala pred pandémiou problém s plnením oboch rozpočtových deficitných ukazovateľov, čo po niekoľkých lockdownom už neplatí. Terajšia koaličná vláda potrebuje novelizovať doterajší ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, čo bez zásadných zmien vo fiškálnej politike nebude možné. Treba zabudnúť na predvolebné sľuby o potrebe znižovať dane a odvody z príjmu a zvyšovať spotrebné a majetkové dane, keďže naše daňovo-odvodové zaťaženie sa riadi pravidlami v rámci OECD.

Presakujú rôzne informácie o budúcej podobe daní a odvodov už od budúceho roka, s ktorou nebude nikto spokojní, čo platí aj o koaličných partneroch, keďže okrem dlhovej brzdy presadzuje jeden z nich aj daňovú brzdu. S akými zmenami treba počítať? Okrem vyššieho prídavku na dieťa do 200 eur, sa hovorí o zavedení jednej dane a jedného odvodu, o vyrovnaní dane, odvodov pre zamestnancov, živnostníkov a jednoosobových eseročiek, či o zrušení doteraz neoprávnene poskytovaných daňových výnimiek a úľav.

Určite sa budú meniť majetkové daňové sadzby a sadzba dane z pridanej hodnoty. Či sa budú rušiť nezdaniteľná časť základu dane, alebo dokonca zvyšovať zdanenie kapitálových výnosov a teda aj terajšie mizerné úroky z vkladov, nebudeme špekulovať.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.