Autor: Sitra Ahra

Mnoho kresťanov sa domnieva, že stačí len veriť a cesta do neba je priamočiara. Mnoho kazateľov a rozličné cirkve tvrdia, aké jednoduché je získať “spasenie” a ešte k tomu je to všetko zadarmo! Jediné čo musíte robiť, je jednoducho veriť.

Ale keď čítate zahmlené, nejasné detaily uvedené v biblii, zistíte, že to nie je až také jednoduché. V skutočnosti, čím viac tú bibliu študujete, a snažíte sa zistiť ako vlastne môžete dosiahnúť to “spasenie”, stáva sa to zmätenejšie, zložitejšie, strašidelnejšie a omnoho ťažšie. Je v nej toľko dvojzmyselných a protirečiacich si pasáží, vraj vyslovených Kristom, ktoré hovoria, ako preto, alebo pre tamto, do “kráľovstva nebeského” sa nemôžete dostať. Teda namiesto toho, aby to bolo jednoduché, zisťujeme, že je tam množstvo požiadaviek, ktoré vlastne hovoria, že nemôžete dosiahnuť “spasenie” a teda sa nemôžete dostať do neba.

Po čase, ktorý strávite vyhodnocovaním a odhalením všetkých zátarasov na vašej ceste ku “spaseniu” zistíte, že jednoducho sa tam nedostanete – čo znamená, že prakticky každý je odsúdený ísť do pekla a naveky tam horieť a škrípať zubami. Očividne sú len dve možnosti. Keď nemôžete ísť do neba, idete do pekla.

Toto majú byť tie tzv. “Radostné Správy” a “Dobré Zvesti”, čo prináša kresťanstvo.

Zistime teraz, ako sú tieto rozličné zátarasy postavené do cesty.

Matúš 7: 21, 22, 23, Kristus hovorí:

“Nie každý, kto mi hovorí, Pane, Pane, vstúpi do kráľovstva nebeského, ale len tí, ktorí robia to, čo môj otec na nebesiach chce aby robili. Keď príde ten Deň, mnohí mi povedia, Pane Pane, v tvojom mene sme šírili božie odkazy, tvojim menom sme vyhnali démonov a robili mnoho zázrakov”.

Potom im poviem, “Nikdy som vás nepoznal. Preč odo mňa vy páchatelia zla”!

Inými slovami, napriek vašim snahám, napriek vašim dobrým činom, napriek vašej lojálnosti, Kristus hovorí “choďte do pekla”!

Matúš 8: 10, 11, 12, hovorí :

“Hovorím vám, nikdy som u nikoho v Izraeli nevidel takú vieru. Pamätajte toto! Mnohí prídu z východu a zo západu a zasadnú v kráľovstve nebeskom ku stolu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. Ale tí, ktorí by mali byť v kráľovstve, budú vyhodení von do temnôt, kde budú nariekať a škrípať zubami”.

Dosť nejasné, ale keď “deti kráľovstva” idú do pekla, môžete si byť istí, že ten zbytok tiež nepôjde do neba.

Sme len v začiatkoch, ale už začíname vidieť, ako sa hromadia dôvody na vylúčenie, jeden za druhým a toto všetko smeruje k tomuto: väčšina ľudí je vylúčená z “kráľovstva nebeského” a preto sú samozrejme naplánovaní a určení do pekla. Niet strednej cesty.

Ale pokračujme:

Matúš 10: 37, 38, Kristus hovorí:

“Ktokoľvek miluje otca a matku viac ako mňa, nie je mňa hodný: ktokoľvek miluje svojho syna a dcéru viac ako mňa, nie je mňa hodný. Ktokoľvek, kto nevezme svoj kríž a nenasleduje mňa, nie je mňa hodný”.

Môžeme s istotou predpokladať, že tí ktorí sú zadelení do tejto kategórie a nie sú ho hodní, určite sa do “kráľovstva nebeského” nedostanú, teda pridajme tieto ďalšie milióny do zoznamu. Tí tiež idú do pekla. Koľko ľudí poznáte, ktorí kategoricky priznali, že milujú Krista viac ako milujú svojho otca, matku, svojho syna, alebo dcéru? Koľko ľudí poznáte, ktorí vzali kríž a nasledovali ho, zvlášť keď dostať sa dnes ku krížom je dosť problematické a zvlášť keď je dosť nejasné, čo to vlastne znamená, čo musí človek robiť, ho nasledovať?

Matúš 12: 31, 32, Kristus hovorí:

“Z tohoto dôvodu vám hovorím: ľuďom môže byť odpustený každý hriech a každá urážka, ktorú vyslovia; ale urážka Svätého Ducha nebude ľuďom odpustené. Ktokoľvek povie slovo proti Synovi Človeka, bude mu odpustené: ale ktokoľvek povie niečo proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené nikdy”.

A tak, keď ste zhrešili proti Duchu Svätému – čokoľvek to znamená – tak to schytáte. Nemáte žiadnu nádej na odpustenie, alebo očistenie, a ani najmenšiu možnosť ľútosti. Od toho momentu idete rovno do pekla, keby ste robili čokoľvek a niet odvolania.

Matúš 12: 36, 37, hovorí:

“Poviem vám toto: na Súdnom dni každý bude musieť zložiť účty za každé zbytočné slovo, ktoré kedy vyslovil. Lebo vaše slová budú použité k vášmu odsúdeniu, alebo vás prehlásia nevinným, alebo vás prehlásia vinným”.

Ak sú toto pravidlá hry, každý bude teda v stálom ohrození, lebo kto vie, každé slovo čo vyslovíme, môže byť to, na základe ktorého budeme odsúdení. Nie je toto uspokojujúca myšlienka?

Toto je niečo naviac z “Dobrých Zvestí” čo nám kresťanstvo prináša.

Pokračujme ďalej v Matúšovi 13: 41, 42 :

“Syn človeka pošle svojich anjelov a tí zhromaždia a vylúčia z Kráľovstva všetkých, ktorí sú príčinou, že ľudia páchajú hriechy a všetkých iných, ktorí páchajú zlo a vhodia ich do horiaceho kotla, kde budú nariekať a škrípať zubami”.

A máme to tu zas: ďalší náklad úbohých duší odsúdených do ohnivej pece.

Nakoniec nie je skutočne tak jednoduché dostať sa do neba, alebo je? Už máme dosť kategórií ktoré zahrňujú asi každú ľudskú bytosť.

Ale pokračujme:

Matúš 15:4, Kristus hovorí:

“Lebo boh povedal, cti otca svojho a matku svoju: a každý, ktorý hovorí zlé veci o svojom otcovi, alebo matke, musí byť usmrtený”.

Zapíšte si to: ďalšie previnenie ktoré odsúdi vinníka do ohnivej pece.

Matúš 15: 22, 23 a 24 hovorí ďalej:

“Žena z Kanaanu, ktorá žila v tej oblasti prišla k nemu. Syn Dávidov, Pane! nariekala. Maj so mnou zmilovanie! Moja dcéra je posadnutá démonom a je v úbohom stave”.

Ale Ježiš jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli k nemu a prosili ho, “Pošli ju preč, sleduje nás a robí hluk”. Ježiš odpovedal, “Bol som poslaný len ku stratenej ovci z ľudu Izraela”!

Máme tu teda, dokázateľne, nový vývoj udalostí. Zisťujeme, že jediní, ku ktorým bol Kristus poslaný priniesť “spasenie” bol “ľud Izraela”. Zjavne teda, toto úplne vylučuje nás, Gentilov a nežidov. Máme tu však ďalšiu zložitú situáciu, že žiaden žid neverí v Krista a teda bude zo “spasenia” tiež vylúčený.

Kto teda ostáva? Zmätené, ale nepochybne myslené tak, aby to zmätené bolo; je to ďalej potvrdené v Jánovi 4: 22, kde Kristus vypráva ku žene zo Samarie a hovorí jej: “Vy Samaritáni v skutočnosti neviete, koho uctievate; my Židia vieme koho uctievame, pretože spasenie prichádza od židov”.

Je to teda Gentilom jasne ‘vyhláskované’; “spasenie” je židovská záležitosť a gentili sú tak zmätení, že ani nevedia čo uctievaju. S týmto sa dá len a len plne súhlasiť.

Ale pokračujme: potom Ježiš povedal svojim učeníkom: “Ak ktokoľvek chce ísť so mnou, musí na seba zabudnúť, niesť svoj kríž, nasledovať ma. Lebo ktokoľvek chce zachrániť svoj vlastný život, ho stratí; ale každý kto stratí svoj život pre mňa, ho nájde.” (Matúš 16: 24, 25)

Toto je ďalšia z tých zmätených verzií dvojakého významu, keď nevieme, či prichádzame, alebo odchádzame, ale v každom prípade každý z vás, kto sa bude snažiť zachrániť svoj život, ho ide stratiť a evidentne nepôjde do neba.

Pokračujúc v tej istej knihe, Kapitola 18: 3, 4, 5, 6, Kristus ďalej varuje:

“Pamätajte toto! Ak sa nezmeníte a nebudete ako deti, nikdy nevstúpite do kráľovstva nebeského. Najväčši v Kráľovstve nebeskom bude ten, ktorý sa pokorí a bude ako dieťa. A ktokoľvek privíta v mojom mene takéto dieťa, privíta mňa”.

“A keď niekto zapríčiní, že niektoré z tých malých sa vo svojej viere odo mňa odvráti, bude pre toho človeka lepšie, keď mu bude ku krku priviazaný balvan a bude utopený v hlbokom mori”.

Z tohoto vyplýva, že máme jednať ponížene a stať sa zase slabomyseľné malé deti a zabudnúť na všetky skúsenosti a poznatky, ktoré sme získali po celú dobu našej dospelosti, lebo ináč sa nekvalifikujeme vstúpiť do “kráľovstva nebeského”. Okrem toho, pre tých, ktorí urazili kohokoľvek z týchto “malých”, bude lepšie, keď im bude priviazaný balvan okolo krku a budú utopení. Očividne tí sú tiež diskvalifikovaní vstúpiť do “kráľovstva nebeského” a sú odsúdení k zatrateniu.

Tiež idú do pekla.

Zisťujeme teda, že sa stáva ťažším a ťažším dostať sa do “kráľovstva nebeského”. Zoznam tých, ktorí sa tam nedostanú, sa čím ďalej tým viac zväčšuje a v tej istej kapitole, verš 34 Kristus hovorí:

“Pán bol veľmi rozhnevaný a poslal sluhu do väzenia, aby bol potrestaný pokiaľ nezaplatí celú sumu”.A Ježiš končí slovami; “Takto s vami bude zaobchádzať môj otec na nebesiach, ak neodpustíte svojmu bratovi, každý z vás, z hĺbky svojho srdca”.

Pridajme teda ďalšie obrovské množstvo tých, ktorí neodpustia svojim ‘bratom’ ich dlžoby a previnenia. Tiež budú odpísaní a idú do pekla.

Zoznam rastie a prekážky sa hromadia.

Matúš 19: 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 sa hovorí:

“Raz prišiel k Ježišovi mladý muž a hovorí: “Dodržiaval som všetky tieto prikázania, čo iné ešte mám robit”? Ježiš mu odpovedá: “Keď chceš byť perfektný, choď a predaj všetko čo máš, daj peniaze chudobným a budeš mať bohatstvá v nebi; potom príď a nasleduj ma”.

Keď toto mladý muž počul, smutný odišiel, lebo on bol veľmi bohatý. Ježiš potom povedal svojim učeníkom: “Bude veľmi ťažké, hovorím vám, vstúpiť bohatému do kráľovstva nebeského. Poviem vám ešte niečo iné: je omnoho ťažšie vstúpiť bohatému do kráľovstva nebeského, ako ťave prejsť okom ihly”.

Keď toto učeníci počuli boli úplne ohromení. “Kto teda môže byť spasený?”pýtali sa.

Ježiš sa na nich uprene podíval a odpovedal: “Toto je nemožné pre ľudstvo, ale pre boha je všetko možné.”

Toto je typické. Keď neviete veci vysvetliť rozumným a logickým spôsobom, len treba povedať: “Oh, my pracujeme vo sfére mágie”, čiže všetko je možné a nič nemusí dávať zmysel.

Zatratenie a prekliatie pokračuje. Máme byť v pasci, prichytení s nohavicami dolu v momente, keď to najmenej očakávame. Sme odsúdení byť nervóznymi a ‘na pokraji’ v každom momente, nikdy nevediac kedy nám bude táto hrozba trošku zmiernená.

“Potom pán toho sluhu sa jedného dňa vráti, keď on ho neočakáva, v čase jemu neznámom. Pán ho rozseká na kusy a nechá ho znášať osud hypokritov. Bude nariekať a škrípať zubami”. (Matúš 24:50, 51)

Pomstychtivosť a prekliatie pokračuje bez prestania.

Potom hovorí tým po jeho ľavej strane, “Preč odo mňa, vy ktorí ste pod kliatbou Boha. Preč, do večného ohňa ktorý bol pripravený pre Diabla a jeho anjelov”!

“Bol som hladný a nedali ste mi jesť; smädný a nedali ste mi piť;”

“Bol som cudzincom, ale neprivítali ste ma vo svojich domovoch, nahý ale neodeli ste ma;”

“Bol som nemocný a vo väzení, ale nepostarali ste sa o mňa;”

Potom mu oni odpovedajú: “Kedy sme Ťa, Pane, videli hladného alebo smädného, nemocného alebo vo väzení a nepomohli Ti?

Kráľ im odpovedá späť: “Hovorím vám, kedykoľvek ste odmietli pomôcť tým nevýznamným, odmietli ste pomôcť mne; títo budú poslaní do večného trestu; tým spravodlivým sa dostane večného života.”(Matúš 25:41-46.)

Myslíte si stále, že je to také jednoduché ‘len veriť’? Ďaleko od toho, aby to bolo jednoduché. Stáva sa to práve úžasne komplikované a pravdepodobnosť vzrastá nie 100:1 ale 1000:1; že nikto, ale nikto nemôže prekonať všetky tie pasce nastavené po ceste, dostať sa do “nebeského kráľovstva”. Na druhej strane zas, niet strednej cesty. Teda tí, ktorí nejdú do neba, idú do večného zatratenia a pekelného ohňa.

Je toho však viac, omnoho viac. Máme toho mnoho, čo sa opakuje v Markovi, Lukášovi a tiež v Jánovi, s rozličnými prikrášleniami a obmenami. Nebudeme však toto ďalej rozvíjať.

V Markovi 11: 26 Kristus hovorí:

“Ale keď neodpustíte druhým, ani váš Otec v nebi neodpustí vaše hriechy”

V Lukášovi 6: 24, 25, ide zase po tých ‘strašne’ bohatých a hovorí:

“Aké strašné pre vás, ktorí ste teraz bohatí; vy ste mali svoj ľahký život”!

“Aké strašné pre vás, ktorí ste teraz plní; vy budete hladní!”

“Aké strašné pre vás, ktorí sa teraz smejete; vy budete smútiť a plakať!”

Tu sa od vás predpokladá, že keď máte svoje veci v poriadku a pod kontrolou, len sa obávajte a obávajte. Neviďte pred sebou, pre budúcnosť, nič iné len zatratenie a temnotu. Uvedomte si, že toto sú nakoniec vlastne tie “Dobré Zvesti”. Vaša odmena vraj bude “tam”; ale pravdepodobnosť je taká, že vaša odmena bude pekelný oheň.

Presunieme sa teraz nad zbytkom Marka a Lukáša aby sme nezabudli úplne na Jána z ktorého citujeme:

Ján 3: 3, 4 :

Muž menom Nikodemus, vodca Židov, ktorý patril ku skupine Farizejských, prišiel jedného večera ku Ježišovi a hovorí mu: “Vieme, rabín, že Ty si učiteľ poslaný bohom. Nikto nemôže robiť takú pozoruhodnú prácu ako robíš Ty, iba keď je s ním Boh.”

Ježiš odpovedal: “Poviem ti pravdu: nikdo nemôže vidieť Kráľovstvo božie, ak nie je znovu narodený”.

Tu to teda máme zase, peklo, oheň, zatratenie. Nárek, plač a škrípanie zubov. Večné zatratenia. Mizéria na vás. Lepšie je vám uviazať balvan okolo krku a hodiť vás do ohnivej pece. Budete uvrhnutí do úplnej tmy.

Evanjelia sú jednoducho celým svojim obsahom plné skazy a zatratenia. A toto majú byť tie “Božie Zvesti”, ktoré Kristus priniesol na svet. ‘Spasenie’, ktorým váš kazateľ pred vami máva, dokonca aj podľa ich vlastných kritérií je tak smiešne, a je takou nemožnosťou ich prekonať, že nikto, nikto sa nemôže kvalifikovať byť jedným z tých, ktorí pôjdu do “Kráľovstva nebeského”.

Spomínajúc nebesia, skúsme však preskúmať, čo je to za miesto a čo sa o ňom predpokladá. Zatiaľ čo peklo je vykreslené veľmi grafickou a strašidelnou formou, opis neba je veľmi nedostatočný a hmlistý. V Matúšovi 13:31, 32, 33, Kristus hovorí: “Kráľovstvo nebeské je ako horčičné semeno, ktoré muž vezme a zasadí na jeho poli. Je to najmenšie semeno zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je to najväčšia zo všetkých rastlín. Stane sa stromom, takže prídu vtáci a robia si hniezda v jeho konároch”.

“Kráľovstvo nebeské je ako kvasnice. Žena to vezme, zamieša to s múkou pokiaľ celé množstvo cesta nenarastie”.

Dáva vám to nejaký obraz miesta, že by si človek lámal krky, aby sa tam dostal?

V nasledujúcej kapitole nachádzame pár pochútiek a dobrôt, ktoré síce nie sú veľmi osvetľujúce, ale je to to najlepšie čo sa tam dá nájsť:

Matúš13 začínajúc veršom 44, Kristus ďalej hovorí:

“Kráľovstvo nebeské je ako poklad ukrytý v poli. Nejaký muž ho nájde a znovu ho zakryje. Je taký šťastný, že ide domov, všetko čo má predá, ide naspäť a to pole kúpi”.

“Taktiež Kráľovstvo nebeské je ako kupec hľadajúci cenné perly. Keď nájde nejakú, čo je nezvykle pekná, ide, predá všetko čo má a tú perlu kúpi”.

“Taktiež Kráľovstvo nebeské je ako rybárska sieť hodená do jazera, kde sa do nej zachytí mnoho rýb. Keď je plná, rybári ju vytiahnu na breh a sadnú si aby si ryby podelili; tie dobré idú do ich vedier, tie zlé sú odhodené. Takto to bude na konci vekov. Anjeli sa rozletia aby vytriedili tých zlých ľudí zpomedzi tých dobrých, a hodia ich do horiacej pece. Tam budú nariekať a škrípať zubami”.

Dáva vám toto nejaký obraz neba, alebo máte stále nejasno o ‘odmene’ ktorá vás “tam” očakáva? Pokiaľ vidieť, toto nám nedáva žiadny obraz o ničom, len o dvojzmyselných nezmysloch, a úprimne povedané, nezdá sa že by niekdo mal záujem ísť do takého obskurného a úboho opísaného miesta. Ale aby vám tu zase niečo neušlo; druhá alternatíva je dosť hrôzostrašná, 50-ty verš nasleduje 49-ty, ktorý sme práve uviedli, kde Kristus hovorí: “A budú vhodení do horiacej pece; tam bude nárek a škrípanie zubov”.

Môžete ísť do neba? V žiadnom prípade to nie je pravdepodobné a obzvlášť nie, ak vám k tomu má pomôcť Kristus.

Keď Kristus založil svoje dogmy a objasnil všetky sebevražedné rady na deštrukciu tých, ktorí objali jeho doktríny, organizoval vraj kampaň na rozširovanie svojho učenia po celom svete.

Zhromaždil vraj okolo seba 12 učeníkov, ktorí sú menovaní v desiatej kapitole Matúša. (Aj v Markovi a Lukášovi). Týchto dvanásť túlajúcich sa darebákov a lenivcov, jeho druhov, ktorí evidentne neboli veľmi bystrí, a ako sa zdá nemohli rozumieť ničomu, čo im hovoril, Ježiš ich rozposlal von, nariaďujúc im:

“Nechoďte do žiadneho teritória Gentilov, alebo do žiadnych miest Samaritánov. Choďte namiesto toho ku strateným ovciam ľudu izraelského”. (Matúš 10: 5)

Máme tu teda pasáž, ktorá si veľmi protirečí. Ježiš nariadil svojim učeníkom aby nerozširovali jeho učenie Samritánom, alebo Gentilom, ale výlučne židom. Je to divné, lebo to boli práve židia, ktorí zamietli jeho učenie a Gentili, ktorí ho prijali. Máme podozrenie, že to bolo nepochybne naplánované tak, ako sa to stalo; ale tak je to v Matúšovi 10: 5, 6; príkaz jeho učeníkom, neučiť Gentilov ale len židov.

Matúš 10: 21, 22 otvorene predpovedá rozvratný účinok jeho učenia a hovorí:

“Ľudia budú posielať svojich vlastných bratov na smrť a otcovia budú robiť to isté svojim deťom; deti sa obrátia proti svojim rodičom a dajú ich usmrtiť. Kvôli mne vás bude každý nenávidieť “.

Keď sa pozrieme na všetky ničivé vojny, ktoré boli bojované v mene kresťanstva, ako napr. Tridsaťročná vojna, od 1618 do 1648, vidíme, čo myslí svojou predpoveďou. Počas tejto vojny, spolu so stovkami iných, brat skutočne povstal proti bratovi a poslal ho na smrť, a v skutočnosti tretina všetkých Germánov bola zdecimovaná v tej krvavej, bratovražednej náboženskej vojne, brat zabíjajúc brata, a 5/6 všetkých domov v zemi bolo zničených.

V žiadnom prípade to však nebola jediná vojna, ktorá bola vedená v Europe v mene kresťanstva, brat bojoval proti bratovi, protestant proti katolíkovi a biely človek kvôli zúrivej odplate zničil sám seba, všetko v mene Krista. Dnes to stále pokračuje. Kresťanstvo v skutočnosti je ‘cvičenie’ v samo-deštrukcii.

Zaujímavá otázka v tomto celom “kšefte s vierou” je táto; prečo vôbec má byť niekdo nútený veriť v čokoľvek? Keď človek nie je slobodne presvedčený o situácii na základe prezentovanej evidencie, alebo jej nedostatku, prečo má byť strašený týraním, odplatou a potrestaním?

Nie je to metóda používaná tyranmi a gangstermi?

Každá viera dosiahnutá hrozbou je v každom prípade viera nečestná. Je to “viera” do ktorej niekto môže byť nahnaný dočasne pod vplyvom paniky, alebo strachu, ale nie je to ani racionálne presvedčenie, ani to nemôže byť presvedčenie čestné.

A predsa v celej biblii, táto gangsterská metóda hrozby, nátlaku a strachu; je použitá za účelom prinútiť ľudí veriť: alebo uveríš v Krista a celý jeho ‘hokus-pokus’, alebo ideš do pekla, nám hovorí on, alebo lepšie povedané nám to hovoria židovskí pisatelia týchto paškvilov.

Aká nemorálna manipulácia!

Matúš 10:34 hovorí ďalej:

“Nemyslite si, že som prišiel aby som priniesol pokoj tomuto svetu; nie, neprišiel som aby som priniesol pokoj, ale meč. Prišiel som aby som postavil synov proti svojim otcom, dcéry proti svojim matkám, nevesty proti ich svokrám; najväčším nepriateľom človeka bude člen jeho vlastnej rodiny”.

Matúš 12: 25, Ježiš skutočne a jasne zvýrazňuje jadro židovského učenia pre deštrukciu Gentilov, keď hovorí:

“Každá krajina, ktorá sa rozdelí na skupiny, ktoré proti sebe bojujú, nevydrží veľmi dlho. A každé mesto alebo rodina, ktoré sa rozdelia do skupín proti sebe bojujúcich, sa rozpadnú”.

Vidíme teda z jeho predchádzajúceho učenia, kde nám povedal, že prišiel ‘rozdeliť’ a skutočne ‘rozdelil’. Čím viac sa tieto skorumpované učenia šírili Rímom a celým rímskym impériom, tým viac sa usádzal proces rozkladu a ferment hniloby. Ako sa tieto učenia šírili, rímski občania, dobrí ľudia, akými boli, prepadli týmto zlým radám, stali sa popletenými, pomýlenými a hlavne, začali sa rozdeľovať. Stratili zdravý úsudok, ktorý budovali po stáročia a zanedbali svoje dobré zmysly. Stratili všetok zmysel pre zodpovednosť voči svojim rodinám. Ich vlastenectvo bolo úplne podkopané, a ďalší zbytok histórie už vieme.

Rímske impérium s jeho bielou civilizáciou sa zrútilo a rozpadlo na ruiny.

(vlastný archív)

Autor: SITRA AHRA, www.protiprudu.org