Pôvodne bol na rok 2020 schválený deficit verejných financií tesne pod hranicu pól percenta k HDP, ktorého ročný rast sa očakával na úrovni 2,3 percenta. Z dôvodu pandémie sa ale spomínaný deficit za minulý rok zvýšil na úroveň 6,2 percenta a HDP namiesto spomínaného rastu poklesol až na 5 percent, čo napokon nebolo najhoršie. Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska, by HDP malo v tomto roku rásť o 4,5 percenta, čo ale znamená, že po skončení roku 2021 nedosiahneme úroveň ekonomiky ako pred nástupom korony.

Na raste HDP sa ale budú viac ako obvykle podieľať predovšetkým vyššie ceny tovarov a služieb, keďže v predchádzajúcich mesiacoch nebolo kde nakupovať a po „otvorení ekonomiky“ začali domácnosti usporené peniaze počas pandémie výrazne viac utrácať. Domácnosti sa na míňanie pripravovali aj tým, že väčšinu usporených peňazí držali na bežných účtoch s nulovým úrokom a nie na termínovaných účtoch s o niečo lepším úročením.

Dokedy domácnostiam vydrží eufória „utrácania peňazí“ aj na zbytočnosti nevieme, keďže zvyšovanie miezd v štátnom a verejnom sektore bude určite nižšie ako predchádzajúce roky a to sa ešte počíta so znižovaním počtu ich zamestnancov. Od polovice tohtoročného leta končí pomoc zamestnancom, zamestnávateľom a samostatne podnikajúcim osobám, ktorá bola doteraz naviazaná na epidemiologickú situáciu Covid automatu, ktorá sa zlepšuje.

Nečakane zložitá je situácia v niektorých priemyselných odvetviach, keďže dovoz vstupov do výroby výrazne zdražel a napokon aj sektor služieb viac pociťuje nedostatok zamestnancov, keďže bývalí zamestnanci si počas zatvorenia našli zamestnanie inde a späť do gastro sektoru sa už nechcú vrátiť.

Zamestnanosť alebo rozpočtový deficit

V súčasnom období sa pozornosť väčšiny z nás zameriava na pripravované zmeny na oboch stranách verejných rozpočtov. Na strane príjmov by sa mali meniť niektoré daňové a odvodové sadzby, pričom jeden z koaličných partnerov presadzuje daňovú brzdu. Na výdavkovej stráne sa najčastejšie hovorí o dôchodkovej reforme, výdavkových limitoch a znižovaní počtu štátnych a verejných zamestnancov a takto by sme mohli pokračovať. Ako to napokon dopadne, sa ale nedozvieme skôr, ako po letných parlamentných prázdninách, keďže spomínané zmeny si budú vyžadovať zákonné zmeny s účinnosťou od januára 2022, ktoré musí odobriť koaličná parlamentná väčšina, čo pri terajších parlamentných prekáračkách nebude jednoduché.

A tak po horúcom lete nám všetkým bude teplo možno z tretej neželanej pandemickej vlny, z pokračovania vzájomného obviňovania sa zamestnancov bezpečnostných zložiek a samozrejme z toľko diskutovaných a nevyhnutných štrukturálnych zmenách v našej ekonomike, ktorými  sa majú zaplátať narastajúce deficity vo verejných financiách. Všetko však bude postavené na jedinej rozporuplnej otázke a síce, bude sa naďalej vládnymi stimulačnými balíkmi len zabezpečovať čo najväčšia zamestnanosť vo všetkých sektoroch ekonomiky, alebo sa bude nabaľovať aj narastajúca diera vo verejných rozpočtoch?

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.