Po tohtoročných dovolenkách bude nielen u nás, ale asi všade na svete najčastejšie diskutovanou ekonomickou témou, znižovanie rozpočtových deficitov, ktoré sú dôsledkom pandemickej recesie. Centrálne banky sú vyzývané podporovať ekonomiku lacnými úvermi a tiež národné vlády, aby neprestali stimulovať domácu ekonomiku, čo samozrejme zvyšuje už aj tak ich obrovskú zadlženosť. Koaličným vládam potom však neostáva nič iné, ako zvyšovať rozpočtové príjmy len zvyšovaním daní a odvodov, čo vždy v krajine vyvoláva sociálne napätie. Vo všeobecnosti by malo platiť, že ten kto má z čohokoľvek príjem, by mal platiť daň tam, kde príjem „zarobil“, čo predovšetkým v prípade digitálnych spoločností neplatilo.
Transfery ziskov digitálnych spoločností
Doteraz digitálne spoločnosti presúvali dosahované zisky mimo štátov kde boli generované a to tam, kde boli dane najnižšie, ak vôbec. Problémom však nie je len platenie daní, ale aj z akého základu, keďže ich podnikanie je on-line spôsob, bez možnosti zákonného spôsobu jeho výpočtu. Riešením by mohla byť nižšia daňová sadzba z dosahovaných výnosov, ktorá by sa odvádzala do štátneho rozpočtu v tom štáte, kde digitálna spoločnosť výnosy dosiahla.
Európska komisia nebola schopná sa doteraz dohodnúť s americkou administratívou na podmienkach zavedenia digitálnej dane aj z dôvodu, že táto sa vraj „vyhrážala“ zavedením opätovných colných ochranných opatrení pri exporte európskych produktov na americký kontinent. Pandémia však urýchlila snahu Európskej komisie hľadať finančné zdroje na vykrytie už spomínaných deficitov v členských štátov únie, aj zavedením celoeurópskej digitálnej dane, čo sa však doteraz nepodarilo.
Niektoré členské štáty únie Francúzsko, Taliansko a Rakúsko sa od tohto roku rozhodli zaviesť daň na veľké technologické spoločnosti aj za cenu amerických sankcií, keďže táto sa týka najviac amerických firiem ako Google, Apple, Amazon a ďalších. Európska komisia reagovala aj na upravenie medzinárodných pravidiel zdaňovania digitálnych spoločností neskoro a nebyť pandémie, tak by sa možno s touto problematikou ani vôbec nezaoberala. Na Slovensku sa zatiaľ o jej zavedení vôbec nediskutuje, keďže sa vyčkáva na závery medzinárodného rokovania. Či sa Európskej komisii podarí už od 1. januára 2023 digitálnu daň zaviesť, ako príjem do európskeho rozpočtu, sa zatiaľ nedohodlo.
Daňové pravidlá veľkých firiem
O daňových únikoch, ktoré sa počítajú ako daňová medzera, sa len konštatuje zatiaľ bez prijatia účinných medzinárodných pravidiel. Neodvádzanie totiž v prostredí globalizácie ekonomiky presahuje hranice národných štátov a preto bez vzájomne dohodnutých pravidiel nie je možno dosiahnuť ich zlepšenie. Konečne sa členské štáty EÚ dohodli na nových pravidlách, ktoré majú zabrániť daňovým únikom nadnárodných spoločností podnikajúcich vo viacerých štátoch. Tieto by mali mať povinnosť zverejňovať od roku 2023 údaje o zaplatených daniach v tých štátoch, v ktorých dosiahli zisk. Na poslednom stretnutí ministrov financií najvyspelejších krajín sveta G7 sa však dohodlo, že budú podporovať zavedenie minimálnej dane vo výške 15 percent, ktorú budú nadnárodné spoločnosti platiť tam, kde tieto firmy podnikajú, čo doteraz nebolo..
Fiškálna nespravodlivosť s otáznikmi
Ako sa podarí minimálnou globálnou daňou a digitálnou daňou napraviť doterajšiu fiškálnu nespravodlivosť v globálnej ekonomike si počkajme. Určite budú naďalej existovať daňové raje, nadnárodné spoločnosti budú určite optimalizovať základy daní z ktorých sa zisky majú zdaňovať aj do národných rozpočtov. Tiež treba počítať aj s manipuláciou s finančnými nástrojmi, čo v konečnom dôsledku bude znižovať daňové povinnosti nadnárodných spoločnosti. Iným problémom môže byť pokles ich ziskov a teda dividend pre konečných užívateľov výhod, čo bude znižovať aj hodnotu akciových indexov a teda pokles hodnoty akciového majetku, ktorých vlastníkmi sú práve najbohatší. A tak budeme zvedaví, ako na tento stav na finančnom trhu budú reagovať svetové centrálne banky.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm