Dnešná doba je plná diskusií o Covid-19. Objavujú sa v médiách, v politickej sfére, medzi ľuďmi. A vzhľadom na dopady koronavírusovej krízy sa objavujú ako jeden z kľúčových fenoménov meniacich ľudskú spoločnosť.

Najskôr to bola otázka definovania, čo vieme o Covid-19. Potom to bola otázka, aké opatrenia prijať na zamedzenie jeho šírenia. A nakoniec to bola otázka, ako vyjsť z krízy. To znamená: bude nám stačiť vakcinácia a po vakcinácii sa vrátime do stavu spoločnosti pred koronavírusovou krízou? Tieto otázky sa dnes stávajú predmetom najväčšej diskusie a najväčších spoločenských úvah.

Čo nás čaká (a neminie)

Situácia je podstatne zložitejšia. Môžeme sa na Covid-19 dívať ako na zrkadlo spoločnosti. Na druhej strane je to odraz toho, či sme pripravení na výzvu prírodného prostredia, alebo nie? Spomeňme si na SARS pred 14 rokmi. Ukazuje sa – a potvrdzujú to mnohé vedecké štúdie, že SARS a Covid-19 sú z 90 % identické. Znamená to, že patria do rodiny koronavírusov. Avšak SARS odznel, aj keď sa uvažovalo o rúškach, respirátoroch, obmedzeniach, ale vzhľadom na priebeh krízy sa to nakoniec neuskutočnilo. Zostali sme v pohode, aj keď prišiel MERS, zika, až prišiel Covid-19 a ten nás zaskočil. Akoby nám príroda dávala varovanie, že sa s týmito druhmi koronavírusov musíme naučiť žiť, tieto vírusy sú dokonca obsiahnuté v našej DNA, tieto vírusy sú v situáciách, na ktoré je náš imunitný systém pripravený reagovať. V hluku naháňania sa za peniazmi, ziskom, kapitálom, mocou atď., sme zabudli na poučenie z krízy SARS, MERS, ziky, a naraz nás prekvapil Covid-19. Pozrime sa však na niekoľko dimenzií ochorenia samotného. Prvá otázka: ak je z 90 % podobný SARS-u, znamená to, že na základe modelovania priebehu krízy SARS môžeme odhadnúť modelovanie krízy Covid-19? Tím amerických odborníkov z newyorskej štátnej nemocnice urobil tieto výskumy v septembri 2020. Záver bol, že okrem vlastného priebehu ochorenia bude ešte pokračovať takzvaný dlhý covid, teda následky po prekonaní Covid-19. Podľa ich analýz a modelových scenárov to vychádzalo, že to chytí predovšetkým energetický systém, obličky, nadobličky, problém metabolizmu, a dokonca v niektorých prípadoch aj ďalších vnútorných orgánov. Bohužiaľ, podľa vtedajších výpočtov to vyzerá tak, že účinky dlhého covidu pretrvajú dva až päť rokov. Vtedy tieto závery vyhlásili za konšpiračné a nikto sa s nimi nezaoberal. Dnes však všade v tlači čítame, že okrem klesajúcej krivky nakazených sa najväčším problémom stáva post­covidový syndróm. Postcovidový syndróm týkajúci sa všetkých, ktorí prekonali Covid-19. A ukazuje sa, že závery americkej štúdie sú naozaj presné a podľa toho sa budeme musieť riadiť aj vzhľadom na dlhý covid. Zároveň sa ukázala ďalšia zvláštnosť. Pôvodná predstava bola, že Covid-19 napáda len pľúcne orgány, v podstate sa týka skôr dýchacích ciest. Ukázalo sa však, že Covid-19 napáda v podstate najslabšie orgány v tele jednotlivca s tým, že využíva práve zníženú mieru imunity v jednotlivých častiach ľudského tela. Táto skutočnosť vedie k tomu, že Covid-19 napáda žalúdok, srdce, pľúca a tráviaci trakt, ale aj nervový systém. Práve preto je aj miera rôznorodosti dôsledkov Covid-19 taká obrovská. Tretia rovina, ktorú musíme brať do úvahy, je otázka reakcie vlastného imunitného systému. Ukázalo sa, že iba vytvorenie vakcíny a zaočkovanie väčšiny populácie nebude pravdepodobne dlhodobým riešením. Môže byť riešením krátkodobej situácie v horizonte niekoľkých mesiacov, ale nebude riešením pri návrate ďalšej vlny koronavírusovej pandémie.

Vakcína: východ z labyrintu?

Dnes nemajú tieto štúdie o imunitnom systéme a o väzbe na Covid-19 veľký priestor v médiách. Je omnoho atraktívnejšie hovoriť o zaočkovanosti, raste zaočkovanosti, zaočkovanosti jednotlivých vekových skupín atď. Ale zaočkovanosť v skutočnosti nebude chrániť. Musíme pripustiť, že zatiaľ nevieme stanoviť, ako dlho potrvá vytvorenie imunitnej odozvy, ako dlho samotná imunitná odozva zostane v organizme, akým spôsobom bude imunitná odozva reagovať na ďalšie mutácie vírusu, ku ktorým nepochybne dôjde. Snaha zľahčovať túto problematiku je vysokou mierou nezodpovednosti. Takisto si musíme povedať to, na čo upozorňujú mnohí virológovia aj svetového mena a mnohí infektológovia: nemôžeme urýchliť testovanie a testovací proces. Nemôžeme obchádzať predtestovaciu a tri testovacie fázy, ani ich redukovať či spájať. To znamená, že ak končí druhá fáza, už máme zároveň tretiu. Keď končí tretia fáza, už budeme tvrdiť, že vakcíny sú bezpečné. Nie náhodou je celý systém bezpečnosti vakcín postavený na časovom cykle 8 až 10 rokov, pričom jednotlivé fázy testovania majú svoje predpísané doby. Obrovský tlak farmaceutických firiem a niektorých predstaviteľov finančných kruhov na to, aby sa odbúrali časové dimenzie jednotlivých fáz testovania, sa ukazuje ako vysoko rizikový.

AUTOR: Peter Staněk