Vláda v rámci pripravovanej daňovej reformy, ktorá napokon nebude až taká „zlá“ voči všetkým účastníkom trhu, vraj počíta so súborom nástrojov, ktorými bude bojovať proti, podľa medializovaných informácii, rozsiahlym daňovým podvodom. Slovenská daňová medzera pri DPH patrí v rámci únie medzi najvyššie, hoci v poslednom období po zavedení daňového výkazu sa znížila. Jedným z nástrojov platiť daň v súlade so zákonom, by mala byť motivácia daňového subjektu dobrovoľne si plniť svoje daňové povinnosti, čo sa dostalo aj do nového daňového poriadku, ktorý vláda už schválila.
Podľa indexu daňovej spoľahlivosti, ktorý bol doteraz viac menej formálny, chce vláda prejsť na transparentné formy hodnotenia, pod ktorým sa bude rozumieť podávať načas daňové priznanie a včas platiť daň, za čo by boli podnikatelia odmeňovaní rôznymi benefitmi. Aké výhody to budú konkrétne, zatiaľ podnikatelia nevedia, navyše nie sú spokojní, že hodnotiť ich budú daniari, hodnotenie bude verejné a tak sa o nich môžu dozvedieť obchodní partneri.
Kto čaká, že tam budú nejaké finančné odmeny, bude sklamaný. Skôr sa bude jednať o predlženie lehoty pre podávanie niektorých dokladov. Nové v spomínanom daňovom poriadku sú kompetencie daniarov v tom, že môžu navrhnúť aj vylúčenie štatutárneho orgánu z podnikateľského prostredia, čo v konečnom môže rozhodnúť len súd.
Príspevková spravodlivosť s otáznikmi
S obchádzaním daňových povinnosti podnikateľov sú problémy všade na svete, o čom svedčí ajto, že najbohatšie nadnárodné spoločností ich neplatia, alebo platia tam, kde je daňová sadzba najnižšia. A pritom koronavírus vytvoril podmienky „donútiť“ podnikateľov riadne si plniť svoje daňové povinnosti tým, že príspevky na udržanie zamestnanosti by sa v budúcnosti platili len tým firmám, ktoré si riadne platili dane a odvody a nie ako doteraz všetkým, dokonca aj tým čo dane platili v daňových rajoch, neodovzdávali daňové priznania do registra účtovných uzávierok a takto môžeme pokračovať.
Ak sa totiž firma dostane do ekonomických problémov z dôvodu lockdownu a predtým žiadne dane a odvody do verejných rozpočtoch neodviedla, by si tak najviac mohla peniaze požičať, pričom vláda by garantovala splatenie úveru voči banke. Ak by firma úver nesplatila, majetok firmy by prepadol v prospech štátu. Je to príspevková spravodlivosť dane a odvody neplatiť, ale o príspevok bez hanby žiadať, v porovnaní so spoločnosťami, ktoré do verejných rozpočtov dane a odvody platili, ale príspevok dostali rovnaký, nechávame na posúdenie ostatým.
Potom sa ale nečudujme, že sa nám tak zvýšil rozpočtový deficit verejných financií voči HDP, ktorý dostať do stavu ako pred pandémiou, je osobitná kapitola. Nedávno predseda vlády priznal, že doteraz sme vyplatili na príspevkoch takmer 8 miliárd eur, ktoré budeme musieť v ďalších rokoch splácať. Škoda, že nevieme koľko z týchto peňazí sa vyplatilo tým firmám, ktoré do verejných rozpočtov neprispeli žiadnymi daňami ani odvodmi. Tento rozpočtový balvan sa napokon prejavil na počte dní, ktoré sme museli odpracovať, aby sme zaplatili fungovanie štátu. Lepšie to pochopíme keď povieme, že deň daňovej slobody tento krát pripadol na 190 deň, čo znamená, že z každého jedného vyprodukovaného eura si štát na svoju činnosť zúčtoval 52 centov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm