Udalosti posledného roka nás presvedčili o tom, že zdanlivo dávno zažehnané časy totality sú späť.

Pod zámienkou ochrany zdravia sa porušovali základné občianske práva, používanie vlastného rozumu sa stalo výsadou, ktorú radšej mnohí odmietajú, ak nechcú prísť o prácu a upadnúť na okraj spoločnosti. O očkovaní podivnou vakcínou s nepreskúmanými vedľajšími účinkami sa hovorí ako o jedinej ceste k slobode a tí najlojálnejší sluhovia systému dokonca vyzývajú na lynčovanie nezaočkovaných a prajú im, aby „zavýjali“ od bolesti.

Aj voľný pohyb je už vzácnosťou a smieť vyjsť von a voľne dýchať bolo až donedávna nemožné.

Preto by sa nejeden z nás oprávnene mohol pýtať, či sa znovu vrátilo obdobie totality. Veď trebárs taký zákaz voľného pohybu je niečo absolútne neprijateľné. Prikazovať niekomu pod hrozbou sankcií, aby zostal doma, a tento absurdný nezmysel ešte podkladať tvrdením, že koná v prospech vlastného zdravia, pripomína časy existencie get a koncentračných táborov.

Napríklad Krakovské geto mohol opustiť jeho obyvateľ iba so špeciálnou priepustkou, ku ktorej sa dostal iba s veľkou námahou. Bez priepustky dokonca židia nemohli navštíviť ani svoje vlastné ratolesti uväznené v časti pre deti, chorých a starých. Obmedzenia pohybu pre židov sa však netýkali iba get a koncentračných táborov – napríklad trenčianski vyznávači judaizmu nesmeli na základe nariadenia z roku 1941 navštevovať lesopark Brezina, mestský park či Hlinkovo (dnes Mierové) námestie.

Nám vláda dovolila ísť ďalej než do najbližšieho obchodu iba s priepustkou v podobe potvrdenia o negatívnom teste na Covid-19 alebo na základe dokladu o prekonaní koronavírusu, pričom výnimku dostali iba tí, ktorým zdravotný stav testovanie nedovoľuje, alebo osoby zaočkované druhou dávkou vakcíny proti ochoreniu Covid-19. Navyše nechýbalo veľa a mohli sme mať aj iný typ priepustiek – esemesky. Podľa vzoru Grécka totiž náš bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí s podporou straníckych kolegov expremiéra Igora Matoviča a ministra vnútra Romana Mikulca navrhoval, aby sme posielali textové správy s číselným kódom jedného zo šiestich schválených dôvodov na opustenie domova.

Rovnako sa vraciame do obdobia nacizmu i pre prijatý zákaz vychádzania. Taký platil napríklad v košickom gete, v priestoroch dvoch tehelní na mestskej periférii, kde sa ľudia smeli pohybovať iba medzi 6. hodinou ráno až 6. večer. Sadistickí strážnici tu navyše zaviedli aj iné absurdné obmedzenie – židia nesmeli ani otvárať okná do ulice.

Protikoronavírusové opatrenia však zasiahli aj do mnohých ďalších oblastí našich občianskych práv a slobôd, ktoré by (aspoň teoreticky) mali byť garantované ústavou. Podobne, ako keď slovenský snem v roku 1940 prijal nariadenia, ktoré zakázali židom nakupovať na trhoch mlieko a mliečne výrobky pred 8. hodinou ráno a ostatný tovar pred 10. ráno, seniorom a ťažko zdravotne postihnutým sa vyhradil čas na nakupovanie medzi 9. a 11. doobeda.

Nacisti zakázali židom navštevovať divadlá, kiná, výstavy, kúpaliská, parky, kaviarne, chaty a hotely. Nám tieto priestory po dlhý čas nielenže neumožnili navštíviť, ale ešte ich aj uzavreli, čím nesmierne poškodili hospodárstvo štátu a vyvolali ďalší nový cyklus večného kolobehu zadlžovania.

Slovákom odňali i základné právo na vzdelanie. Tak ako počas druhej svetovej vojny, keď zakázali navštevovať školy židom, ani naše deti nemohli pokračovať vo vzdelávaní, a tým ani v normálnom sociálnom a kognitívnom vývoji. V lepších prípadoch sa učili v kruhu rodiny, no mnohokrát učenie zanedbali v dôsledku nepochopenia učiva, časovej zaneprázdnenosti rodičov atď. Následkom protikoronavírusových opatrení teda vznikla generácia mladých ľudí, ktorým de facto po druhý rok chýba priamy a neprerušovaný kontakt s učiteľmi.

Na rozdiel od prenasledovaných židov však aspoň zatiaľ nemusíme nosiť označenie na šatách, hoci niektorí už majú na ramenách znak v podobe začervenaného miesta vpichu po protikoronavírusovej vakcíne. A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu podobností medzi totalitným režimom a tým, čo sa deje v súčasnosti – k vakcínam.

AUTOR: Pavol Ičo