Je to známe už zopár tisícročí: ľud potrebuje chlieb a hry. Súčasná vládna koalícia toho chleba dáva ľudu akosi pomenej, ale na druhej strane poskytuje neuveriteľné množstvo hier, z ktorých sa občanom točí hlava, ako po hodine krútenia sa na kolotoči. Tými hrami slniečkarski politici, genderoví inžinieri a mainstreamové média upierajú pozornosť verejnosti na množstvo drobných, nepodstatných otázok za jediným účelom – aby odviedli ich pozornosť od hlavných, ťažkých otázok a krvácajúcich rán spoločnosti.
Jednou z týchto hier je aj neustále, denno-denné omieľanie cirkusu, ktorý sa odohráva v pochybnej straničke Za ľudí. S definitívnym útekom bývalého prezidenta Kisku z politickej scény, vypukol vnútri jeho strany neľútostný boj o moc, hlavne medzi dvoma „amazonkami“ – Veronikou Remišovou a Máriou Kolíkovou, ktoré už vytvorili vlastné frakcie a sú pripravené skočiť si do vlasov a pobiť sa, ako na vidieckej tržnici.
Ďalšia postavička, ktorá by mohla pretendovať na vedúce postavenie v strane, je ešte neoperený politický „vtáčik“ Juraj Šeliga, ktorý sa zatiaľ schováva v tieni a príliš neprezrádza svoje ambície. Od mnohých ostatných politikov sa odlišuje tým, že podľa všetkého si pre seba osvojil jednu užitočnú myšlienku: rozprávať sa treba potichu, netreba zvyšovať hlas, snažiť sa zachovávať pokoj a vážny vzhľad – možno potom ťa občania budú považovať za človeka, ktorý má aspoň trochu rozumu. S touto maskou na tvári pôsobí už dobrých pár rokov…
Niektorí analytici do boja o predsednícke kreslo v tejto strane posielajú aj Janu Žitňanskú, aj keď tá väčšiu iniciatívu v tomto smere neprejavuje a tiež ako aj Šeliga, sa schováva v tieni – aspoň zatiaľ. Slniečkarský meinstream venuje veľkú pozornosť žabo-myším vojnám v strane Za ľudí. Opozičné média túto tému takmer nespomínajú, veľmi dobre vedia, že je to vnútrostranícky konflikt v slniečkarskej strane, ktorý pre verejnosť, pre ľud tejto republiky, vôbec nie je zaujímavý: je úplne jedno, či zvíťazí prvá, druhá, tretia, alebo ďalšia postavička, táto strana bude pokračovať v rovnako škodlivej liberálnej slniečkarskej politike.
Prirodzene, aj samotné šachové figúrky v strane Za ľudí sa snažia upútať pozornosť verejnosti a médií, aby na nich nezabudlo, pretože doposiaľ neurobili vôbec nič a ľudia by si ich ani nepamätali, keby nevyvolávali škandály – hlavne vo vlastnej strane. Najnovšie ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odvolala Michala Luciaka (z vlastnej strany Za ľudí, ale spojenca Remišovej) z funkcie štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti.
Remišoivá hneď vyhlásila, že toto odvolanie nemá nič spoločné s prácou pre ľudí, ani odbornosťou. „Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková dehonestuje dôležité ústavné funkcie a robí z nich panákov na šachovnici vnútrostraníckych intríg“, takto ohodnotila svoju stranícku kolegyňu ešte stále líderka strany Za ľudí a vicepremiérka, Veronika Remišová. Nuž, je to ojedinelý prípad, kedy by sa dalo súhlasiť jej výrokom.
Vyjadrila presvedčenie, že po Luciakovom návrate do Národnej rady, Kolíkovej frakcia nepristúpi k odvolaniu Jany Žitňanskej z postu predsedníčky ich poslaneckého klubu. Remišová podotkla, že Žitňanská mala vo voľbách toľko krúžkov ako celá Kolíkovej frakcia. „Vnútrostranícky konflikt, ktorý vyvolala Mária Kolíková a skupina okolo nej, ako aj spôsoby mocenského boja dosiahli hranicu, ktorú už nemôžem mlčky prehliadať,“ podotkla Remišová.
Skrátka boj na život a na smrť. A slniečkarské média a analytici denno-denne zabávajú verejnosť hádkami v strane Za ľudí. Napriek tomu, že je to úplne zbytočná strata času. Kiskov hnilý Titanček sa potápa. Už dávnejšie je jasné, že po budúcich parlamentných voľbách strana Za ľudí skončí. V spojení s hociktorým z potenciálnych lídrov bude stále strácať preferencie. Strana je z drvivej väčšiny zložená z amatérov a ľudí s pochybnými názormi a postojmi. Je nad slnko jasné, že do parlamentu ju „zavialo“ meno bývalého prezidenta, ktorému vtedy ešte verila časť obalamutených a oklamaných občanov. V súčasnosti mnohí z nich zmúdreli, uvedomili si čo je strana Za ľudí zač a preto táto komická falošná organizácia onedlho skončí.
No a v tom je celý fígeľ a snaha slniečkarskych analytikov a médií. Odvádzajú pozornosť od hlavných problémov a otázok, upútavajúc pozornosť na frašku, ktorá sa odohráva v strane Za ľudí. Väčšina verejnosti nemá ani šajnu o tom, akí „odborníci“ tvoria strany Spolu a Progresívne Slovensko. Nevedia, že je to rovnaká šaškáreň, ako Za ľudí s.r.o. A preto niektorí ľudia, obalamutení predvolebnou propagandou slniečkarskych médií, tak ako pred poldruha rokom volili Za ľudí a spol., v budúcich parlamentných voľbách budú voliť zástupcov Spolu a Progresívneho Slovenska.
Čím sa to môže skončiť? Strana Za ľudí vypadne a na jej miesto prídu progresivci a Spolu. Slniečkari vybudujú neskutočne škodlivú koalíciu a na Slovensku vytvoria taký chaos a degeneráciu, že na súčasnú vládu budú mnohí ľudia neskôr spomínať na ako oveľa, oveľa, oveľa menšie zlo. Ale bude už neskoro…
Preto by si verejnosť vôbec nemala všímať žabo-myšie vojny v strane Za ľudí, ktoré nič neznamenajú, neriešia a nič neovplyvňujú. Je to iba boj o moc a všetci vidia o čo ide predstaviteľom tejto strany. Kašlú na blaho Slovenska, zaoberajú sa bojom o moc, o vlastný blahobyt, chcú byť u koryta, blízko zdroja peňazí a „v telke“. A medzitým je tu veľa otázok, ktorým by verejnosť mala venovať pozornosť.
A hlavnou otázkou je: kedy sa už konečne zobudia pronárodné vlastenecké sily, kedy sa prestanú hrať iba na vlastnom piesočku, kedy ich lídrom prestane záležať na funkciách a vlastných ambíciách? Veď takto sa podobajú na lídrov strany Za ľudí. Kedy začnú konať, spájať sa, spolupracovať, robiť to čo treba? Čo sa stane skôr: vypadne z parlamentu a zmizne strana Za ľudí, alebo začnú správne konať a spájať sa pronárodné sily? Zatiaľ odpoveď na tieto otázky neznie príliš optimisticky…
AUTOR: Eugen Rusnák