Samit Severoatlantickej aliancie v Bruseli opäť pripomenul lesť, ktorú spáchali na bývalom lídrovi ZSSR Michailovi Gorbačovovi. V roku 1990 ho ubezpečili, že NATO sa nebude rozširovať na východ ani o centimeter.

Moskva povolila zjednotenie Nemecka a rozpustila Varšavskú zmluvu. Inštruktážna kniha 613, zverejnená v Archíve národnej bezpečnosti USA na Univerzite Georgea Washingtona, píše, že slávne uistenie „ani o centimeter na východ“ ministra zahraničia USA Jamesa Bakera sovietskemu vodcovi Michailovi Gorbačovovi 9. februára 1990 bolo súčasťou množstva záruk, ktoré západní vodcovia poskytli Gorbačovovi a ďalším predstaviteľom Sovietskeho zväzu počas procesu zjednocovania Nemecka. Dokumenty ukazujú, že viacerí národní lídri začiatkom roka 1990 zvažovali a odmietali členstvo strednej a východnej Európy v NATO. Následné sťažnosti ZSSR a Ruska na zavádzanie pri rozširovaní NATO archivovali v písomných správach na najvyšších úrovniach. Dokumenty posilňujú kritiku bývalého riaditeľa CIA Roberta Gatesa, ktorý tlačil na rozširovanie NATO na východ v 90. rokoch, keď bol Gorbačov a ďalší presvedčení, že sa tak nestane.

Bezbrehá zrada a bodnutie dýky do chrbta administratívou Billa Clintona dnes vyviera v kremeľskej mysli snáď najviac, keď NATO vstúpilo do Čierneho mora a naklonilo sa k západným hraniciam svojho protivníka. Stačí povedať, že diplomacia Washingtonu po skončení studenej vojny v Európe zaznamenala ohromný úspech. Jadrom veci je, že dnešné Spojené štáty skutočne závisia od Severoatlantickej aliancie pri uplatnení globálnej hegemónie, zaistení nových trhov pre vývoz zbraní v hodnote stoviek miliárd dolárov, včlenení hlavných európskych mocností (najmä Nemecka) do aliančného systému na zabrzdenie ich strategickej autonómie a výkon nezávislej zahraničnej politiky, získaní strategickej hĺbky na realizáciu globálnych vojenských operácií a intervenčnej moci, ospravedlnení rozmiestnenia tisícov členov amerických síl, uskladnení jadrových rakiet v Európe a upevnení dominancie v trans­atlantickom systéme. NATO pripomína klasický vtip o mužovi, ktorý je oblečený a prichystaný ísť von, ale nemá kam. Neustále musí objavovať nové dôvody existencie a ázijské mocnosti slúžia ako perfektný argument. Samozrejme, nemôže ísť ani o priamu vojnu, pretože sila termonukleárnych zbraní je schopná mnohokrát zdevastovať americký kontinent. Záverečný dokument zo samitu NATO opäť potvrdzuje zameranie Aliancie na Rusko a tematiku rozvíja v šiestich odsekoch (odsek 9 – 15), ktoré sú založené na samoúčelných naráciách. Budovanie Aliancie v blízkej budúcnosti sa odvíja od interakcie s vnímanou hrozbou.

Cesta draka

Dokument po prvý raz v aliančnej histórii spomína aj vzostup Číny, ktorá predstavuje potenciálnu výzvu. Spojené štáty v posledných rokoch veľmi usilovne pracovali na tom, aby sa im podarilo zahrnúť do spisu odkazy na Čínu, medzi ktoré patria: čínske ambície a asertívne správanie predstavujú systémové výzvy pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách a pre oblasti dôležité pre bezpečnosť Aliancie; NATO je znepokojené čínskou donucovacou politikou; Čína rýchlo rozširuje jadrové kapacity a vyvíja väčšie množstvo sofistikovaných systémov na založenie jadrovej triády; Čína je neprehľadná pri realizácii armádnej modernizácie a verejne deklarovanej stratégie vojensko-civilnej fúzie; Čína vojensky spolupracuje s Ruskom a zúčastňuje sa na ruských cvičeniach v euroatlantickom priestore; NATO je znepokojené častým nedostatkom transparentnosti a využívaním dezinformácií v Číne; Čína nedodržiava svoje medzinárodné záväzky a nekoná zodpovedne v medzinárodnom systéme vrátane kozmických, kybernetických a námorných domén pri zachovaní úlohy hlavnej moci.

AUTOR: Ján Horváth