V novembri 2019 sa novou prezidentkou Európskej centrálnej banky stala Christine Lagardová, ktorá predtým zastávala post generálnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu. Pri uvedení do tejto funkcie sľubovala revíziu menovej politiky, ktorá za predchádzajúceho šéfa Maria Draghiho bola charakterizovaná predovšetkým nízkymi úrokovými sadzbami. Čo sa pod revíziou myslelo, sme sa dozvedeli na začiatku júla 2021, keď povedala, že ECB nielen že zvyšuje inflačný cieľ na úroveň 2 percent, ale do inflácie sa okrem nárastu cien tovarov a služieb bude počítať aj narastajúci rast cien nehnuteľnosti, čo v histórii menovej politiky ECB nikdy nebolo.
Pod rešpektovaním vyššej miery inflácie treba rozumieť, že naďalej sa budú tlačiť nové lacné euro peniaze, za ktoré sa budú nakupovať štátne dlhopisy najviac zadlžených krajín eurozóny preto, aby tieto mohli reformovať ich reformy, bez ktorých narastajúce dlhy nikdy nesplatia. Naďalej ostávajú nízke úroky vraj preto, že terajší nárast cien tovarov a služieb je dôsledok predchádzajúceho obmedzovania nákupných zvyklostí domácnosti ktoré sa otvorili, ale aj z dôvodu narušených obchodných vzťahov, ktoré tak nevedia zabezpečiť plynulosť výrobného procesu. Či sa počíta aj so znižovaním cien nehnuteľnosti keďže ich doterajší nárast je už započítaný v terajšej miere inflácie, sa predstavitelia ECB nevyjadrujú.
Digitalizácia znižuje bankové pobočky
Zvyšovať inflačný cieľ a do výpočtu miery inflácie započítavať zvyšovanie cien nehnuteľnosti, však nemôžeme pokladať za zásadnú zmenu menovej politiky ECB. ak zároveň nezmení sterilizačnú a refinančnú úrokovú sadzbu, k čomu nedochádza. Refinančná sadzba ostáva na úrovni 0.0- 0.25 percenta a sterilizačná na úrovní mínus 0,50 percenta, od ktorých sa odvíjajú úroky na vklady a úvery. Naďalej sa ale počíta, že ECB bude poskytovať dostatok likvidity cez svoje refinančné operácie.
V poslednej dobe sme si všimli, že na uliciach sa znižuje počet kamenných bankových pobočiek a tak čoraz menej máme potrebu vstupovať do priestoru zostávajúcich, keďže manipulácia s hotovými peniazmi je pre banku nákladná. V žiadnom prípade tie náklady neuhradia zvyšujúce sa bankové poplatky a preto nám banky ponúkajú využívať ich internet banking a mobilné aplikácie za ktoré bankový klient už neplatí nič.
Úsporou nákladov banky kompenzujú pokles úrokových výnosov, ktoré sú jej najväčšou príjmovou položkou. Keď k tomu pripočítame, že od terajšej vlády dostali „daňový darček“ v podobe zrušenia bankového odvodu, sa im dnes z hľadiska narastajúcej ziskovosti darí. Na druhej strane si priznajme, že ako prvý sektor v ekonomike začali so štrukturálnymi zmenami, ktoré by sa tak rýchlo nerealizovali, keby nás nebola zaskočila koronavírusová pandémia s jej negatívnymi dôsledkami na život väčšiny účastníkov trhu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm