Nie nepomýlil som sa. Viem, že výročie SNP si pripomíname každoročne 29.8.. Ale aktuálne dianie v našom štáte pripomína dianie spred vypuknutia SNP. Vzrastá nespokojnosť a napätie geometrickým radom. Oprávnene by si čitateľ mohol položiť otázku, či uvedené prirovnanie je adekvátne dianiu vo vojnových rokoch, kedy národy naprieč Európou čelili fašistickému útlaku. Áno, s plnou zodpovednosťou si sa svojim názorom stojím. Napätie a dlhodobo tlejúca nespokojnosť má dlhšie korene. A ako sa zdá nepomohla ani vlna protestov po vražde novinára a jeho priateľky. Naopak, vzdor voči vtedajšej vláde vyplavil množstvo arogantných, nevzdelaných „slušných slovákov“, ktorí nezažili November 89, nevedia (alebo nechcú vedieť) za čo v 89 nasadzovali ich rodičia kožu v neistom zápase voči komunistickému systému. Ak by sa aspoň doma spýtali, tak by sa nemohlo stať, že vám takýto „slušný slovák“ vypne v rámci „jeho demokracie“ po troch minútach mikrofón. Ale aby som sa vrátil k téme SNP a súčasného stavu v našej republike.
V minulosti Slováci na svojom území dvakrát v histórii prejavili kombináciu niekoľkých vlastností ako odhodlanosť, odvahu, statočnosť, húževnatosť, cieľavedomosť, spolupatričnosť, súdržnosť, vytrvalosť, prefíkanosť, disciplínu, sebadisciplínu, obetavosť pre svoju rodinu, spoločenstvo a svoje hodnoty. Najmä obetavosť pre svoj národ. A preto vyhrali.
Prvým bolo povstanie sedliakov v dňoch 25. a 26. augusta 1652, kedy po porážke vojsk Forgáčovcov a Esterházyovcov sa presile tureckých votrelcov postavili sedliaci zo zlatomoraveckých obcí a v bitke medzi Malými a Veľkými Vozokanmi porazili Turkov so zbraňami, ktoré im poskytla stodola. Hnalo ich vopred len srdce a láska k svojej vlasti, rodnému kraju a svojim rodinám.
Druhýkrát sa kombinácia uvedených vlastností Slovákov prejavila v roku 1944 a vyvrcholila začiatkom zmieňovaného Slovenského národného povstania 29.8.1944. Jediným motívom bolo navždy sa zbaviť obrovského zla, ktoré gniavilo celú Európu pod názvom fašizmus. V oboch prípadoch to bol prejav suverenity a nezávislosti Slovákov na svojom rozhodnutí za boj o svoju zem, o svoju otčinu a svoje deti – svoje prežitie.
Prečo to píšem? Slovenská republika je plnohodnotným členom EU. Napriek rôznym neprajníkom v Európe vždy bola v rôznych formách zriadenia a má svoju popísanú históriu. Nie SR ale Európa stojí na pokraji hlbokej krízy liberálnej demokracie. Prejavujú sa neklamné znaky únavy z demokracie. Prenikajú fašizoidné prvky vládnutia. Občania zisťujú, že hoci voľbami môžu zmeniť vládu, nemôžu dosiahnuť zmenu politiky. Sme svedkami množiacich sa prípadov neuznania prehratých volieb, nerešpektovania referend. Čoraz častejšie sme svedkami zjavných tendencií k autoritárskym režimom a populizmu viacerých štátov. Niektoré štáty kvári nečisté svedomie svojej koloniálnej minulosti a s tým spojená politická kompenzácia v podobe nezvládnutej migrácie. Obsah a forma Európskej únie sa budú vyvíjať a v tomto procese by sme mali byť maximálne aktívny bez ohľadu na našu veľkosť. V každom prípade treba hľadať politiku možného pre naše národné záujmy. Svet čelí opakovaným krízam, turbulenciám a chaosu. Bohužiaľ sa tomu nevyhýba ani Slovensko.
Situácia sa vyhrotila a najmä neriešené problémy minulosti môžu spôsobiť pretlak emócií, nekontrolovateľného správania davu. Kým prvých 10 rokov po Novembri 89 bolo viac transformačných, tak posledných dvadsať bolo trhových…. A to doslovne. Všetky vlády po roku 2000 preukázali maximálne tak mieru (ne)kontrolovanej privatizácie tých najdôležitejších odvetví národného hospodárstva, ktoré sú znakom suverenity národa a štátu. A tak si niečo pre seba trhnúť… Ak niekto vyčítal vládam po revolúcii, že mali snahu vytvoriť domácu kapitálotvornú vrstvu, tak neskoršie vlády po roku 2000 bez ohľadu na svoju orientáciu doprava alebo doľava vytvorili obludný systém oligarchie, ktorý svojimi chápadlami ovplyvňuje všetky odvetvia hospodárskeho, politického, ústavnoprávneho života.
Denne nás dusí pod pravidelnou dávkou korupcie, klientelizmu, nastupujúceho liberálneho fašizmu. Ľudia, ktorí tento stav zapríčinili si dnes beztrestne užívajú nakradnuté milióny alebo kričia s opozície v snahe odpútať od seba pozornosť. No horšie je, že v tomto chaose sa stratili prvky našej národnej suverenity. Politické špičky nerešpektujú zákony, Ústavu SR, ministri zahraničných vecí sú zväčša poskokmi cudzích záujmov a sú ich predstaviteľmi aj vyberaný. (viď poslední dvaja). Nekontrolovateľne sa nám napriek nezmeneným hraniciam stráca výmera ornej pôdy, čo by základného predpokladu potravinovej sebestačnosti. Každý minister pôdohospodárstva od roku 89 rozpráva o potravinovej sebestačnosti – tá je však každoročne menšia a menšia. Postrehol niekto z vás, že by niektorý minister pôdohospodárstva podával podnet proti predaju ornej pôdy pod plechové haly…?
Je ešte nejaké možné riešenie v tejto situácii? Som presvedčený, že je. Cesta je veľmi jednoduchá.
Treba začať urýchlene riešiť všetky čo i len podozrenia z trestnej činnosti. Urýchlene a bezodkladne otvoriť gigantický prípad rozkrádania slovenskej ekonomiky pod názvom GORILA. Potrestať všetkých zainteresovaných, skôr ako prejde premlčacia lehota, na ktorú sa jej aktéri spoliehajú. Potom sa nám nestane, že minister (člen GORILY) v rybárskych maskáčoch nazve totálne poníženie slovenského národa Slovenským národným povstaním.
Vyšetriť a potrestať všetkých zainteresovaných, ktorí vyzradili konverzný kurz pred prechodom SR na Euro. Vyzradením bolo istým kruhom zabezpečená informácia vedúca neoprávnenému obohateniu na kurzových rozdieloch v miliardách Sk.
Treba okamžite zverejniť inventúrny súpis majetku SR, ktorý bol z pôvodného Fondu národného majetku prevedený na štátnu spoločnosť MH SR a postupne prenajímaný neznámym osobám.
Treba urýchlene otvoriť a vyšetriť všetky podozrenia z korupcie po roku 2000 všetkých vlád. Ak sú slová „kajúcnikov“ pravdivé len na 50%, tak Slovenská republika zažíva najhoršie obdobie úpadku vo svojej histórii. Pýtam sa, kto dal uvedených (našich) ľudí do funkcií?
Vytvoriť spoločný národný front, ktorý bude skutočnou protiváhou koalícii aj opozícií, vďaka ktorej sa Slovensko dnes nachádza v uvedenom marazme. Vytvoriť vládu, ktorá bude Slovenskú republiku, národ a jeho záujmy reprezentovať ako suverénny prvok v EU a dodržiavať zákony a Ústavu SR.
Na záver by som chcel skonštatovať, že Slováci na svojom území v rôznych formách zriadenia žijú už tisíce rokov. Verím, že výskum Torontskej univerzity nie je fejk ako niektoré diplomovky. Ale tie tisíce rokov tu spolunažívali aj s inými národmi. Najbližšie sú nám Česi, s ktorými sme sa rozišli slušným, civilizovaným spôsobom, že by nám svet mohol závidieť. Celé to obdobie sú našimi susedmi a spoluobčanmi Maďari, Rusíni, Rómovia a iní. Obdobie nevraživosti medzi Slovákmi a Maďarmi z deväťdesiatych rokov máme dúfam za nami. Narušené vzťahy vtedy dokázali rozbíjať rodiny, susedské vzťahy, dlhodobo boli oprávnene ale aj umelo živené. Je čas zjednotiť všetkých pod jedným spoločným záujmom. Tým je slušný a pokojný život v SR. Nie pod zelenými vlajkami (ich prívrženci nakoniec SNP neuznávajú), nie pod strachom z trestného stíhania opozície.
Je o päť minút dvanásť pre záchranu našich detí ……. vnukov….. Slovenskej republiky.
Autor: Ing. Tibor Danáč ( niekdajšie hnutie plk. Ing. Petra Šveca)