V epizóde, ktorá pokračuje už niekoľko rokov, došlo k ďalšiemu, aj keď menšiemu, čiastočne nepochopiteľnému, ale zaujímavému pohybu. Zakladateľa portálu Wikileaks Juliana Assangeho, ktorého Washington chce za každú cenu dostať do USA, tam súdiť a tvrdo potrestať a ktorý sa v súčasnosti nachádza v britskom väzení, zbavili ekvádorského občianstva. Ekvádorský justičný systém tomuto občanovi Austrálie oficiálne oznámil, že jeho naturalizácia je „vynulovaná“. List s týmto oznámením bol reakciou na sťažnosť podanú ekvádorským ministerstvom zahraničných vecí.
Ekvádorskí analytici a média danú novinku vysvetlili tým, že naturalizácia sa v Ekvádore dá napadnúť, ak jej udelenie sprevádzalo porušenie zákonov, podvody, utajenie dôležitých skutočností s použitím falošných dokumentov a pod. Ekvádorské úrady zmenu pravidiel hry „ospravedlnili“ tým, že Assangeova žiadosť o nadobudnutie štátneho občianstva cudzincom obsahovala, okrem iného, niekoľko rozporov v údajoch a odlišné podpisy. Podľa nich mohlo dôjsť k možnej „úprave“, teda falšovaniu dokumentov a nezaplateniu poplatkov.
Právnik Juliana Assangeho – Carlos Poveda pre agentúru Associated Press podotkol, že ekvádorské úrady toto rozhodnutie prijali bez náležitého súdneho konania, pričom sa na toto súdne konanie samotný Assange ani nemohol dostaviť zo zdravotných dôvodov a navyše preto, že sa nachádza v britskom väzení. Poveda oznámil, že chce vo veci podať odvolanie so žiadosťou o doplnenie a objasnenie rozhodnutia ekvádorských úradov.
Advokát 50-ročného Austrálčana zdôraznil, že ľudské práva Juliana Assangeho boli porušené v priebehu súdneho procesu, pretože ho úmyselne zbavili práva zúčastniť sa na zasadnutí súdu a práve táto skutočnosť je dôvodom pre podanie apelácie. „Otázka dodržiavania ľudských práv a všetkých zákonných procedúr je dôležitejšia, ako otázka občianstva“, zdôraznil Carlos Poveda.
Našim čitateľom iba krátko pripomenieme podstatu danej kauzy. Julian Paul Assange (nar. 3 júl 1971) je austrálsky internetový aktivista a publicista. Je známy predovšetkým ako zakladateľ, tlačový hovorca a šéfredaktor internetového portálu WikiLeaks. Tento portál sa do medzinárodnej pozornosti dostal v roku 2010, keď zverejnil sériu únikov informácií, medzi ktoré patrili videozáznamy o protiprávnom americkom útoku na Bagdad s vraždami nevinných ľudí a záznamy o vojne v Afganistane (júl 2010), záznamy o vojne v Iraku (október 2010) a Cablegate (november 2010). Po únikoch v roku 2010 začala vláda Spojených štátov trestné stíhanie vo veci WikiLeaks a 30. novembra 2010 bol na Assangea vydaný zatykač.
Medzinárodná medzivládna organizácia Interpol ho 30. novembra 2010 umiestnila na tzv. červený zoznam hľadaných osôb Interpolu, pretože bol stíhaný vo Švédsku pre podozrenie zo znásilnenia a spáchania ďalšieho trestného činu. Jeho zástancovia však tvrdili, že obvinenia sú vykonštruované a stoja za nimi politické sily, ktoré ho chcú aspoň zdiskreditovať.
Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne v roku 2012 so zámerom predísť vydaniu do Švédska. Obvinenie už medzičasom vo Švédska zrušili a prípad zastavili v roku 2017 a 2019. Ekvádor v roku 2012 ponúkol Assangeovi pomoc, čo súviselo aj s vtedajším vzťahom Ekvádora k Spojeným štátom, ktoré boli pre Assangea najväčšou hrozbou.
V apríli 2019 Assangea zatkli v Londýne na základe žiadosti Spojených štátov na jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu z roku 2012. 24. februára 2020 sa začalo na súde v Londýne súdne pojednávanie vo veci vydania Juliana Assangea do USA. Súdu predchádzal protest v centre Londýna 22. februára 2020. Za jeho prepustenie protestovali stovky ľudí, mnohí politici, hudobníci a ďalšie celebrity. Protesty sa konali aj vo viac než 40 mestách po celom svete.
Britský súd v januári 2021 rozhodol, že Assange nebude vydaný do USA, kde čelí obvineniam z porušenia špionážneho zákona a sprisahania s cieľom nabúrať sa do vládnych počítačov za čo mu hrozí 175-ročné väzenie.
Zdroje:
(1) Julian Assange’s Ecuadorian citizenship revoked, ABC, 28.7.2021
(2) Wikipedia